Pripomína mi to staré časy,
veľa času, hudba internát
teraz by som to nemal cítiť,
nemal spomínať zlaté časy
na ubytovni som pre zárobok
a možno pôjdem domov
nie pre svoje pocity
a časy zlaté neboli,
nemusím si to vyčítať
vraj padneš znova vstaň
vraj chradneš, niečo daj
a prečo, komu kde?
Aby niekto mal úžitok z práce?
kým ja sa stále iba snažiť?
Svet lží, v ktorom na spodku
pre naivitu šiel som si za snom
a cítil sa hrdý ako pred pádom
ako prvýkrát s milovanou
na krátko.
Koľko ohlasov má svet, toľko bolesti niet
rozprávanie z hodnoty a odpredu
rozhádzané pod nohy a do drepu.
Kolená, boky, hruď, ksicht a iné
pristávacie plochy robia činy malígne
všetko s túžbou nepadnúť
no s možnosťou ukradnúť si tú ničomnosť,
že na padanie máme rozmery.
hodiny času dospeli, mobily zase nezneli.
Dátum vloženia 3. 9. 2014 12:29siedmy
Také to očakávanie
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1969
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti