zverený ochranca môj
čo nosí ťažkú zbroj
mocné a široké paže
v rukách hrubé reťaze
zverený ochranca môj
čo stále bdieš nado mnou,
mohutné a zjazvené telo
...a ja ani neviem tvoje meno ...
možno je ti teraz do smiechu...
snáď sa neurazíš
ak tvoju podobu
prirovnám k človeku
...ale keď sa učím lietať
reťazami ma držíš
trošku som pribral, viem prepáč ...
keď s tou ťarchou krúžiš
...asi ťa bolia paže
asi ti reťaz ryje do dlane
možno máš hlad
a možno chceš spať...
A ja?!
ja sa s pýchou chválim celému svetu
o dokonalosti a kráse môjho letu
hrdo si idem proti zlu
a ak zvíťazím, chcem odmenu...
chvastám sa rýchlosťou mojich nôh
sile mojich rúk
a ty mlčky kráčaš predo mnou
a čistíš zlo ako snežný pluh
že som rytier ? muž? chlap ako hora?
neporaziteľný hrdina v ochrane tvojho lona...
preto, až raz skončí
puto medzi nami
prosím dovoľ mi
pofúkať ti tvoje rany
Dátum vloženia 20. 8. 2014 16:03Kal-El 
Môj anjel strážny
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 2946
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti