Boha som ja hľadal knihami aj lesmi
žiadostivé trýzne nič viac nepriniesli
horlil som až plakal zúfalé to túžby
kde si Bože, ukáž sa mi zober ma do služby
Trýzeň časom vyschla otvoril som oči
vzhliadol voľne k nebu s pokojom na duši,
nebolo to treba tak naháňať boha
to už radšej seba oceňovať v snahách.
Boh mi zostal v srdci, pre rozum je veda
kto sa teraz brojí tomu tu viac nedám
Ak za neznaboha by sa ma označil
zakryl si si oči, človeka zbedačil
v sebe tým, že čakáš a honcov počúvaš
zmetený sú oni keď to berieš cúvaš.
Máme spolu takú tajnú mi dohodu
vypálime všetko, čo zavádza o ňom
Že ja budem myslieť čisto ako vedec
o tom čo mám v srdci, čo najmenej sa pliesť,
dokopy to nepliesť ináč budú chmáry
bludné ľudia v nové tvarovať to chrámy
Dušu do osídiel nemá viera chytiť
na Boha nečakáť španovaným bytím
nejde tak nájsť pokoj, dôvod na radosť,
keď sa všetko rúca hľadieť v budúcnosť...
Posledná aktualizácia: 8. 8. 2014 08:39
Dátum vloženia 8. 8. 2014 08:34siedmy
Kristus odpustí aj bláznom
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 2074
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti