Basnicky.sk

Každý deň všedný je v mojom živote,
neviem kam to speje, tento čas,
ten život sa na mňa pozerá a smeje,
počujem jeho hlas.

Ťažko prichádzajúci, ľahko idúci,
človek musí, nevyberie čas.
Keď spánok vrúci budí,
preberieš sa medzi nás.

Niekedy keď životom bežím,
keď ruka dýku pevne drží,
zabúdam na dobro, prevláda pýcha,
oko slzou vysychá.

Zabúdam na spomienky v čase,
zabúdam na zabudnuté spomienky,
zabúdam na svoje mienky a
zabúdam na svoj sen veľký,
v smere života, kompase.

Každý deň si odpoveď pýtam.
Každý sen si ukladám do seba.
Zabúdam, že môžem byť rád, že dýcham,
Každého tu vítam, každý ide do neba.