Narážam bokmi
na tvoje útesy.
Brániš plachtám, aby viali,
aby udali smer lodi
v tvojom oceáne.
Obyčajný deň,
opäť krásny západ slnka
a za ním východ.
Tvoj oceán nikomu nepatrí,
ty nikomu nepatríš.
Kruto ma to prestalo baviť.
Pustý motív mi zranil dušu.
Vydala som sa za cestu,
ako stroskotanec…
Tam, kde je miesto pre mňa,
ty možno nebudeš
padať v kvapkách dažďa
a vpíjať sa do zeme,
po ktorej pôjdem.
14.02.2013
Dátum vloženia 24. 7. 2014 16:51Galatea 
Prúd
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 2110
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti