Basnicky.sk

Stojím na mori poskladaného pravdou,
dráždim Leviatana svojou rukou,
vietor mi loď už dávno sfúkol,
nový domov mi on ponúkol.

Ste na súši a cítite sa byť sami,
ja som na mori celkom sám.
Chce to len snívať hlavou, snami.
Ja snívam a svoj sen mám.

Dráždim morskú obludu prstami,
letí ku mne list vojny sucha,
hladkám jej oči ústami,
aká prišla doba krutá.

Ani slza, ani kvapka smútku,
svoj cieľ držím v prstoch,
vidím pod sebou hlbinu,
vidím dole smrti hĺbku.

Smrť ale vykúpením zdola,
pravá číha v mojich ústach,
hlbina ma k sebe volá,
žerie ľudí vo veľkých sústach.

Smrť alebo smrť tu číha.
Vykúpenia hodný nikto nieje?
Leviatan z hladiny sa dvíha,
jedna cesta tu vždy býva,
smrťou sa však ona spína.

Kto ju hľadá na suchu,
kto ju hľadá v púšti,
či azda medzi stromami
alebo v húšti,
nájde holú smrti pravdu,
že nikde na tých miestach,
na vrchoch,
útesoch,
dolinách
a pobrežiach kde potok ústi,
nenájde cestu pravdy iba smrti.

Je tu táto cesta,
všade na týchto miestach,
kde ryba na hladine plieska,
zrána korisť smrti vrieska,
idúc pravdou
na správne miesta.
Leviatan sa len smeje,
smeje sa ale len dneska,
lebo kto ho vie ovládnuť,
pravda ho vie odniesť tam,
kde končí život dneška.

Posledná aktualizácia: 16. 7. 2014 16:22