Basnicky.sk

...viac nepozeráme si do očí,

odkedy prešiel si na druhú stranu mora,

naša planéta sa viac netočí,

vietor naše mená nevolá...

...a ja už nemôžem, aj keď moc by som chcela,

objať ťa, pohladiť, cítiť vôňu tvojho tela,

no viac moja ruka smelá

nedotkne sa teba,

tá reč, ktorú sme mali,

zrazu onemela.

Prachom raz zapadne tá bolesť, ktorú cítim,

bude svietiť slnko v tmách, ktoré vidím,

srdce plné lásky budem mať,

no nie teraz, teraz chcem sa vyplakať.

Nechať spomienky, bolesť tu

a prejsť cez tú hmlu,

čo bráni mi pokojne žiť,

čo nenechá ma sny si sniť.

A ak raz náhodou sa tvoje oči v mojich nájdu,

uvidia v nich večnú pravdu,

že i keď slúbila som navždy lúbiť,

nebudem ja sama blúdiť

labyrintom života...