Basnicky.sk

Nezapadaj slnko zrelé,
nezapadaj nad plodmi stromu.
Chcem žiť navždy v miere,
ale veriť? Komu?

Také veľké, také silné.
Pozerať sa - nemožné.
V hlave odpovede mylné,
sami to zmeniť nemôžme.

Taká krása nad biedou zapadá,
kiež by bola pravda iná.
duch môj vo mne neváha,
moje myšlienky, vôľa moja silná.

Nezapadaj, počkaj ešte chvíľu,
pokiaľ cítim v sebe silu.
Nezapadaj, kým tu stojím,
nezapadaj nad srdcom mojím.

Viem, že prídeš znova.
Ukážeš sa na nebi,
duch môj zo mňa volá,
najesť prosím dajte mi!

Najesť tejto krásy,
najesť tejto chvíle,
v krajine kde utíchli hlasy,
tváre ľudí milé.

Čakám ťa už teraz,
zrakom upretým na východ.
Čakal som už neraz,
čakám na tvoj príchod.

Posledná aktualizácia: 29. 6. 2014 20:57