Pridlho otváram
dvere hmlistého rána
Iba sa ohliadnem a privriem oči
pri tej spomienke
hreje ma,
a tak ju objímam...
Možno len víry
náhodných vôní
vtancujú do tohto priestoru
a obnažia ma
Do tla
nech zhorí
všetok strach, čo nosím
hoci aj nanečisto
hoci aj zbabelo
...keď si tu,
milenec ticha,
ktoré mnou preniká
len tak prejdem prstami
po tvojich spánkoch
ľahúčko, nech si to zapamätáš..
nech pocítiš,
že nepremôžeš pery
keď túžia po splynutí
Nie,
nepremôžeš...
Dátum vloženia 29. 6. 2014 18:18Lucyntha
Odlesky svitania
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1606
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti