Och duša tohto ľudu.
Ktože to hltá tvoju ruku?
Nevidí, necíti, slepá je,
kto uhasí jej plamene?
Žiaľ ruka osudu to nevyspytateľná,
zahnala nás všetkých do kúta.
Duša slovanská verná,
do boja si netrúfa.
Máme slová, máme heslá,
na činy si ale netrúfame.
Je tu ale len jedna cesta,
z ktorej sa my vykrúcame.
Čože to je medzi nami?
Čože sa to deje?
Veď sme boli taký chrabrý,
to už nikto taký nie je?
Teda nech dávny oheň sa v nás rozhorí,
nech spáli všetko na popol,
lebo nenávisti plody,
zúria všade navôkol.
Duša moja slovanská,
kdeže ležíš? Kdeže driemeš?
Zahor dušo tatranská!
Lebo kedy príde zlodej, nikdy nevieš.
A teda pozdvihnime zbrane,
pozdvíhajme samých seba!
Za národ a za vlasť!
Čo tu stále robí bieda?
Nedajme sa a bojujme chrabro,
ako kedysi pre pravdu až na dno.
Pobime ich všetkých!
Nenechajme utiecť!
Nie sme my to národ krehký,
Urobíme čo budeme musieť.
Dátum vloženia 28. 6. 2014 22:02Milan777
Národ môj
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 2595
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- spell
priveľa sa obzerania späť v obsahu forme aj vzťahu k vlasti...musime byt viac sebakriticki, myslim ze pokial chces prebudit opravdive "narodovectvo" tak musis dnes zvolit inu formu ako spred 150 rokov, ibaze stojis o povrvhne narodovectvo prevadzane najcastejsie v krcme pri pohariku
29. 6. 2014 08:32 - Milan777 (napísal autor básne)
Práve o to mi išlo. Obzrieť sa späť v čase do histórie lebo odtiaľ môžme zistiť aké chyby sme urobili a môžme sa ich v budúcnosti vyvarovať a nerobiť to isté znova. Ale básnička nebola určená dobe pred 150 rokmi ale tejto dobe len som vytiahol historickú formu na túto báseň. Mimochodom prečo ma súdiš o čo stojím a čo nie? Nepoznáš ma, nevieš či vôbec do krčmy chodím a hovoríš, že to beriem povrchne? Najrpv si o človeku niečo zisti a potom môžeš hovori nejaké rozsudky!
29. 6. 2014 13:43