Miro a Klaudia
Keď bol Mirko malý chlapec,
schovával sa doma za pec.
Klaudiu keď boa dievka,
nebavila nikdy plienka.
Teraz Miro zmužnel veru,
dva-tri steaky na večeru,
tenisiek má plnú skriňu,
Octáviu naleštenú.
Klaudia je žena súca,
sem tam sa aj povykrúca,
v Parndorfe si pasie očká,
na mikinách, topánočkách
a nikdy ju neurazí
pekná nová kabelôčka.
Na zábave, veselici,
nesedeli na stolici,
pri junáka vedľa tela,
fľaška s vodou priletela.
O biliard šupla fľašku,
začala tým túto lásku,
tým spôsobom nie moc tajným,
ukázala mladému,
že jej nie je ľahostajným.
Od vtedy sa ten muž činu,
zameral on na dievčinu.
Na Mallorke, dovolenke, netrebalo záruku,
obzvlášť romantickým štýlom,
požiadal ju o ruku.
Pripime si preto drahí,
na ich ceste k oltáru,
pozerajme do ránečka,
na dno svojho poháru.
Dátum vloženia 20. 6. 2014 15:53Marek Podzemný
Kostrbaté svatobné prianie..
Básnička je vložená v kategórii Sviatočné
Počet zobrazení básne 3041
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti