Basnicky.sk

Slnečná žiara už oblohou prekvitá,
všetok chladný osamelý vzduch zohrieva,
ten vrúcnu vrelú lásku ďalej
šírim svetom mlčky rozfúka,
toľko cností a toľko tajomstiev,
v duši skrýva jeho jemný spev.

V diaľke hľadá mincu záhadnú,
ktorej druhú tvár zatiaľ nepozná,
v snoch sa blíži stále viac k jej srdcu,
oči nemá zlaté, ani zo striebra,
len to, čo je v láske podstatné,
sa zatiaľ neobjavené v našom srdci ukrýva.

To, čo sa verne skrýva za láskou,
o nahote našich sŕdc a slov,
to vietor slnečnými lúčmi rozsvieti,
slnečný tieň prestáva byť už len snom,
keď sa v hĺbke duše láskou rozžiari,
všetky lesy, lúky zakryje šťastným súmrakom.

Aj keď sú naše srdcia láskou podobné,
ich city sa niekedy môžu stratiť v prievane,
no pred ich silou a láskou nik aj tak neujde,
jej hrejivé spevy si ťa v chladnej perine nájdu,
v každodennom rannom úsvite,
keď oči tvoje vlhké opäť láskou precitnú.

Jemná lesklá slza sa spúšťa oblohou,
možno zo strachu beží pred vodou,
a možno len sama pred sebou,
niekto na ňu asi vo hviezdach diaľkou zabudol,
keď zbadáš slzu, skôr než ju hľadáš,
skryješ sa do úplnku svojich citov a čakáš.

Kým sa v jej srdci láskou zjaví,
v tom najväčšom tieni slnečná žiara,
ktorá v nás oboch šťastie ohňom v lásku zmení,
a srdce kľúčikom slnečnej odvahy s úsmevom otvoria.
Ak narazíš na skalu, to sa občas stáva,
možno však práve za jej mocným chrbtom,
nájdeš úsmev s rovnakým citom,
v ktorom šťastie v nádeji čakaním na teba skrýva,
stačí len srdcom vystúpiť zo svojich snov,
a voľne vzlietnuť za slnečnou žiarou.