Basnicky.sk

Ľudia nevážia si svoj krátky čas
a to ich bude určite mrzieť raz,
budú chcieť vrátiť mladosť zas,
keď zdobiť ich už bude sivý vlas.

Lístok stromu, najmenšia kvapka v mori
a aj ja dúfam že zlé raz na popol zhorí,
lebo ľudská duša v každom jednom z nás,
chce iba do nekonečných rozmerov rásť.

A tá jeho chladná, najtmavšia sieň,
jeho prázdny pohľad, len ako tieň,
stále za tou slobodou teraz sníva,
spravil ale chybu, tak ho cela skrýva.

Lebo niekomu prekazil jeho sen
a preto ho teraz najviac trápy,
že nevráti už naspäť ten deň
a v tej tme utrpenia sa stratí.

Nedokáže myslieť už nikdy viac na to,
spomienky na slobodu rozmáčalo blato,
pozerajú na neho akoby bol iba hnoj
a on len chce zvrátiť ten skutok, svoj.

Táto jedna hrozná chvíľka v mladosti,
spravila mu všetky tieto jeho starosti,
a ja dobre viem, že práve toto je ten,
čo tú chvíľku, mladosť vrátiť chce len.