Domča 
Vločka
Tá najchladnejšia noc, tmavá obloha s miliónmi malých hviezd a jasná Luna. Predo mnou široká pláň a ligotavé svetlá v diaľke. Načahujem sa za snehovou vločkou, ale žiadna nepadá do mojej dlane. Chcem sa jej dotknúť a cítiť ako mi taje v dlani.
Kráčam po striebornej pokrývke úplne bosá. Každý jeden krok bolí, ale niečo ma ženie ďalej. Tá pieseň tam v diaľke ma volá. Jej melódia čistá ako voda, drahá sťa diamant.
Jediný život v celom šírom okolí žije vo mne. V mojej hrudi. Môžem ho pretvoriť v lásku a zhmotniť v dokonalosť. Zatváram oči, nič nevidím a predsa viem kam idem...
Dátum vloženia 26. 5. 2014 20:20Kráčam po striebornej pokrývke úplne bosá. Každý jeden krok bolí, ale niečo ma ženie ďalej. Tá pieseň tam v diaľke ma volá. Jej melódia čistá ako voda, drahá sťa diamant.
Jediný život v celom šírom okolí žije vo mne. V mojej hrudi. Môžem ho pretvoriť v lásku a zhmotniť v dokonalosť. Zatváram oči, nič nevidím a predsa viem kam idem...
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 2914
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti