Kde tiekol mladý potok dolu prúdom,
s vodou čistou sťa ľalia,
tam zrodila sa láska pod nebeským závojom.
Láska krehká spanilá nosievala kvety,
ostrá ako tŕne ruže,
spojila dvoch ľudí, dva rozdielne svety.
Na cesty im svietil mesiačik bledý,
objatý hviezdami,
v tichosti zrodil sa cit, láska plná nehy.
Studený závoj noci zahalil oblohu,
nevinné úsmevy, nesmelé dotyky,
cit krásny nemal obdobu.
Stratená iskra v azurových očiach,
ponad prúd úprimných slz,
žiarila v tú noc sťa hviezdny prach.
Láska tlejúca v hĺbke zlomených sŕdc,
rozdúchavala zhasínajúci plamienok plameň,
cit zabudnutý ako rieka, ktorej vyschol prameň.
Dátum vloženia 16. 5. 2014 21:47Domča
Zrodila sa láska
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 2544
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti