Vyčakávam na motýľov
kedy mi podtrhnú čakan
a ja sa začnem správať
ako zmyslov zbavený
počkám si na prirovnanie
ako srdce dýcha na plátne,
kde maliar nechal toľko ľudí
večne žiť vo farbách charakterov
daj mi nádej
a v ústach podrž tajomstvo,
zvečníme sa ako pávy
nad zvyškom predstáv
Dátum vloženia 1. 5. 2014 23:41patrik598 
Bod zlomu
Básnička je vložená v kategórii Priania
Počet zobrazení básne 2150
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti