Basnicky.sk

Šťastie je maličkosť mocná,
v srdci mocná, nebom žiarivá,
avšak v mysli hŕbou šedých
mrakov navždy stráca sa,
keď drobné zrnko útlej bolesti,
zaplaví oceán plný radosti,
spolu s mysľou oblakmi lieta,
to len srdcu tvojmu sa stále vyhýba,
jeho túžby zvonka nepozná,
to len bolesť tvoja zaň dýcha.

Lásku vzdialenú si musíš priblížiť sám,
a s otvoreným srdcom čeliť bremenám,
ktoré sebou nesú oči tvoje v daždivých kvapkách,
chcú žiaľom pršať, túžia tlieť,
túžia srdce znovu láskou rozhorieť,
miesto nej ho však len väčšmi
utopia žiaľom vo vlastných slzách,
darmo hľadáš, darmo trúchliš,
lásku zadarmo dnes v ľuďoch nenájdeš,
lásku bez prísľubu bohatstva a telesnej krásy,
vo svete dnes nájdeš len samé prázdne hrejivé prísľuby,
o čosi hlbšie v oblakoch ju hľadať musíš.

Tak načiahni svoje nežné jemné rúčky,
bližšie k nebu, k modrastej oblohe,
a dotkni sa srdca mojej lásky,
pri každom večernom daždivom prílive,
dotkni sa tváre mojej lásky,
môjho srdca a nie pleti,
moje srdce pri tvojom dotyku raz možno uletí,
no ak je tvárou tvojich očí láska pravá
s túžbou po nej sa vráti zo sna
v jedinom hrejivom objatí,
ktorým srdce tvojej lásky nikdy neopustí,
tú jedinú najväčšiu krásu tvojich nežných očí.