Basnicky.sk

To, čo v mysli tajne prežívaš,
za úsmevom tvári zjazvenej,
pod vyschnutým nebom plným sĺz,
minulosť v srdci zatváraš,
na svoj odraz dívaš sa z hory stratenej,
umelý úsmev stále hľadá nádej,
že sa tvoje slzy nebom rozlejú,
že potom vyschlý v tvojej duši zahrejú,
slzy lásky, plačúce samotou.

To, čo v mysli tajne prežívaš,
tvoje šťastie nikdy nedobehne,
objatie v tvojom srdci stále len chladne,
s prázdnym náručím spíš aj sa prebudíš,
leží v ňom už len prázdna spomienka,
a láska v tvojich očiach vysychá,
brániš sa láske trpkým odmietnutím,
bojíš sa pred večným uväznením,
v noci srdce moje láskou plné túžob zvieraš
a ráno sa zo sna sklamaná prebúdzaš.

Skrývaš sa pred mojim srdcom deň čo deň,
bojíš sa, že sa v nás opäť prebudí ten nežný plameň,
ktorý v nás úsmev rozpálil,
dal nám lásku dal nám nádych,
pre niekoho len vánok slov, pre niekoho najväčší prepych,
no tvoje srdce však popálil,
vrelá túžba lásku nenašla,
tvoja nádej sa do víru hluchoty prepadla,
v snoch svojich ma ešte stále miluješ,
svojim pohľadom mi v očiach lásku maľuješ,
no pred mojim náručím však utekáš,
prečo len srdce moje opúšťaš..?