Basnicky.sk

Kráča tieňom ľahký sen,
srdce tvoje dýcha len preň,
ľahký sen sa nocou unáša,
vo vláčnom vlhkom povetrí,
jeho očiam už nik neverí,
iba smútok a žiaľ prináša,
z hĺbky neistôt všade kam vykročí,
tichom chladných vlhkých nôc,
blúdi svetom, kričí o pomoc,
škoda len, že ho nik nevidí.


Kráča tieňom ľahký sen,
srdce tvoje dýcha len preň,
blúdi svetom bez nôh a krídiel,
lúče svetla v srdci nenašiel,
sám sa stráca v tmavom objatí,
ten krásny sen, ja a ty,
dávno zbĺkol vo vláčnom povetrí,
jeho vlhkým očiam už nik neverí,
popolom z neba našou krajinou sneží,
škoda len, že ho nik nevidí.


Blúdi svetom zmoreným,
vlnami prachu z výšin unášaným,
splynúť s davom sa mu však nedarí,
túžba po svetle stále silnie a narastá,
nechce sa stať svetu navždy poddaným.
Ústa nemé, tvár bledá zmoknutá,
večné tichu zdobí jazva na perách,
tvárou možno anjel, no v srdci vrah,
len čo uvidel svetlo vo dverách,
zabil lásku vlastnou ľútosťou.


Ten nočný lásky sen,
hlasom nemým kričí do neba,
oblohou sa zmoklá túžba ozýva,
búria sa vetry mohutné,
hľadajú lásku v šírom svete,
zem však už dávno navždy popolom ľahla,
a jej dňom i nocou prúdi večná tma.
Ten nočný ľahký sen,
navždy ostane len v mrakoch väznení.


Ľahký sen už viac nekráča,
túžba a nádej jeho žiariaca,
tmou už navždy vyhasla,
nikomu viac nič nedĺži,
stíchol a už len mlčí,
vetrík ho ledva zľahka unáša,
a tichom vlastnou vinou spomína:
tvárou možno anjel, no v srdci vrah,
len čo uvidel svetlo vo dverách,
zabil lásku vlastnou ľútosťou.


Ten nočný ľahký sen,
Tvoje srdce dýcha len preň,
lásku v šírom tmavom svete hľadal,
krokmi za ňou sa jej čoraz vzďaľujúc,
až sen ľahký ušiel sám pred sebou,
zabil lásku a seba vlastnou túžbou.
Ten krásny sen ja a ty,
dávno vzbĺkol vo vláčnom povetrí,
putuje sám mŕtvy, bez lásky a stratený,
navždy ostane len v mrakoch väznený.