V tej zátoke plnej oblakov,
niet vôbec žiadnych únikov,
oči ti zakrývajú čiernou mráčavou,
pred tou žiarou z neba slnečnou,
niet úniku, padať hlbšie nemôžeš,
bez krídiel už navždy ostaneš.
V tej zátoke plnej oblakov,
vznáša sa plno snežných závejov,
a v nich tvoje srdce spútané,
blúdi v poveternom prievane,
sníva o bájnom nebeskom poklade,
v srdci tvojej lásky, v hĺbke ukrytej.
Do očí ti hľadí tvoj osud,
mlčky sa vznáša, ale nič netají,
všetky sny tvojho srdca náhle roztopí,
a ty cítiš len drobné štipľavé pálenie,
keď láska z tvojho srdca náhle utečie,
láska vypriahne, no sny a spomienky
v srdci tvojom navždy ostanú,
čakajúc na lásku, v zátoke oblakov stratenú.
Dátum vloženia 31. 3. 2014 18:14Prexus
Zátoka oblakov
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1765
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti