Basnicky.sk

Tam, kde chlad pusté ulice ovieval,
tam kde ľahký vietor večne plakal,
tam kde boli zatiahnuté čierne mračná,
tam, kde neexistovala žiadna sila zázračná,
tam žil som si tíško verne život svoj,
v tieni strachu a plaču stoj čo stoj.
Tá moc zázračná ma už dávno opustila,
krásnych nežných slov už viac nepoznala.

V strachu a bolesti sa moja myseľ utápala,
moja zjazvená tvár horkou krvou plakala,
moje srdce už spoznalo sklamanie trpké,
vtedy po ňom stekali už len slzy vlhké,
Nič veru nebolo v tej chvíli tak krehké,
ako to moje láskou zlomené srdce.
A tak klesá sklamaný môj pohľad,
do jamy nekonečna plnej tmy, pred ňou chlad,
ktorý mi udrel do mojich daždivých očí,
nohy podlomené, ba zem sa vedela šmýkať,
no ja stále nie a nie do nej spadnúť,
môjmu srdcu nebolo súdené ať tmu zočí.

A tak do neznámych ulíc si som sa vydal,
hrejúc slnečnými lúčmi osvietených,
i keď pre mňa ešte stále upršaných,
nikoho na okolo som ešte nepoznal,
a všetko pre mňa bolo svetom cudzím
a odo mňa na míli ďaleko vzdialeným
kráčať som vtedy nemal s kým,
to len chladný tieň temnej minulosti,
tu bol so mnou vždy, v pekle i v nebi dosti,
vo svetle i v tme, v chlade aj v teple,
celý ten čas za mnou neustále verne stál,
kým som sa ho ja zo strachu sklamania bál,
bál zo strachu a radšej na nič nepýtal,
len som tíško do prázdna dumajúc zazeral,
dúfal som v zázrak, dúfal som v nádej,
že jedného dňa po mňa príde skutočný anjel.

Kým môj prázdny svet na sklonku života visel,
ty si mu svojimi hrejivými slovami dala zmysel,
hrejivé slová, ktoré rozpustia i môj večný ľad,
nech sa len stane, čo sa má stať,
ak mám teplo nežného objatia znovu ucítiť,
popol môj sypký znova v moje srdce vznietiť,
tak už len posledný krát, sa oddať,
túžbam svojim a ani na chvíľku neváhať.
No ty si mi však dala o mnoho viac,
bezpečné vo svojom vo svojom náručí držiac,
dala si poznať srdcu môjmu zlomenému,
čo je to skutočná láska a aká je len krásna,
keď vieš, že na tebe záleží niekomu,
keď ti do očí padne tá krása jasná,
ktorá celým svetom zľahka unáša,
vše na vôkol ti je odrazu nesmierne krásne,
svojou dokonalosťou k tebe unášané.

Ty si môjmu srdcu rany zalepila,
zaschnuté slzy z očí pozotierala,
a jazvy z môjho tela niekam náhle
zmizli, stratili sa vo večnej diaľke,
tam, kde ich už nik viac nenájde,
i keď spomienka na ne žije stále,
Svojou krásou si mi srdce poplietla,
od tej chvíle myslím už len na teba,
krásu tvojich prenádherných očí,
ich plamienok v srdci mojom pretrváva,
pretrváva naveky a to už nik nezmení
Tvoje oči, túžim deň čo deň badať pôvab ich,
chvíle bez nich sú akoby som stratil dych,
ty si tu vždy pre mňa plakala,
ty si tu vždy po mojom boku stála,
radosť, šťastie a odvahu si mi dodala,
žiaden strach si v sebe nepoznala,
vždy keď som stál vo veľkom chlade,
si mi svoju teplú blúzku požičala,
hoc si sama pre žiadnu nemala.
Keď som už po vlastných kráčať nevládal,
vždy si ma vo svojom hrejivom náručí niesla,
hoc som ťa o pomoc ani raz nežiadal,
bola si tu a svojim srdiečkom si ma viedla,
ty si ma až do belasých nebies priviedla,
hoc tadiaľ žiadna cesta neviedla.

Keď som bol v úzkych, vždy si tu bola,
nikdy si na mňa v snoch nezabudla,
hoci nás delí tá ukrutná veľká diaľka,
v snoch som stále myslel len na teba,
na tvoje zamatové očká prenádherné,
a v nich nádych mladej skorej jesene,
s vôňou čerstvých zrejúcich sivých orieškov.
...
Na tvoje prenádherné plné krvavé pery,
na tvoj úsmev, ktorý v tme večne žiar,
a všetko zvedlé pri ňom zase vzkvieti,
dotýkajúc sa nežne tvojej jemnej pleti,
ktorá tvoju hebkú oblú tváričku zdobí,
i s tvojim ružovučkými líčkami krásnymi.
To sú sveta divy, pre darmi večnými

V snoch stále túžim po tvojom objatí,
keď sa naše telá budú vznášať vo vetri,
vo vetri jemnom a ľahkom, len ja a ty,
nik iný len my dvaja a slnko nad nami,
nič viac, nič menej od teba nežiadam.

bez teba do tmy ponorený vždy padám,
všade len hustá hmla a nekonečný dážď,
v ktorom sa ťa snažím poslepiačky hľadať,
no neostáva mi však nič viac len čakať,
a nocou čo nocou v svojich perinách plakať.

No keď som s tebou, svet mi je krásny a jasný,
svojim pohľadom mi dodávaš túžbu ďalej žiť,
všímať si krásu a nikam sa stále nenáhliť,
len na teba mlčky hľadieť a byť šťastný.

Nikdy by som ti Majka nevedel ublížiť,
vždy budem tvoje srdce milovať a chrániť,
ten najhorší pocit je ťa navždy stratiť,
ešte viac sa mi v očiach na míle vzdialiť,
a prestať ťa vo svojom náručí cítiť.

Ty si tu vždy pri mne verne stála,
dovoľ, ať pri tvojom boku stál ja
stál pri tebe, v dobrom i v zlom,
v tomto našom svete malom,
byť len v tvojom hrejivom objatí,
a nech vietor ohňom navždy spojí,
tvoj plamienok všetok chlad zahatá.


To sú vše moje túžby srdca môjho,
snáď sa dostanú do náručia tvojho,
no vedz, že pre mňa diaľka nič neznamená,
pre mňa okrem teba nie je žiadna iná,
si len ty pre mňa krása stvorená
a za tebou by som šiel aj nakoniec sveta.

Dovoľ môjmu vetríku tvoje vlásky ovievať,
tvoju zlatú nádhernú bavlnku rozfúkať,
a skryť pod ňu všetky svoje túžby a priania,
oni sa veru pred tebou vôbec netaja,
tu silná túžba po tebe ich navždy spája,
čakajú len na teba a vtedy sa ti odhalia,
ako púčik, čo príchodom jari znovu vzkvieti.

Tá krása v tvojich očiach ma vždy privábi,
hlávku mi zamotá a srdce moje rozochveje,
pri tebe sa cítim viac než len v bielom nebi,
väčšej krásy než ty na zemi už dávno nie je,
len pri tvojich očkách strácam slová aj dych,
neviem už viac žiť bez svetlom večnej žiari ich,
ktorá v mojom srdci prebýva naveky.

Vesmírom kráčať a len pri tebe byť,
dňom i nocou všade s tebou chodiť,
držať a vo svojom náručí ťa prichýliť,
slnečné lúče, tvoj dotyk v nich cítiť,
a do uška ti jemný ľahký vánok vábiť,
vánok plný krásnych sladkých slov,
ukázať ti nimi lásku a priviať vietor snov.

Ukázať ti všetky hory, lúky a jazerá,
odkiaľ na nás hrejivé slniečko svieti,
ukázať ti svoju lásku, priviať city svoje,
neprestajne ťa ľúbiť a dať ti srdce moje,
skôr kým hrejivé slnko tmou navždy zájde,
kým ho niekto z oblohy neraz neukradne,
a svet tu láskou preveliký nevychladne.

Ja počkám, kým tá hmla prejde,
kým nepominie a obloha nevyjasní,
potom môžeme skúsiť byť šťastní,
no až tá šedá hmla navždy prejde,
a tvoje srdce bude môcť znovu ľúbiť,
a chvíle už nebudú tak nekonečné,
nebudem sa k tebe nasilu náhliť,
no nedokážem však ani vo sne
na tŕne medzi ružami nežiarliť,
sám nedokážem ich z ruží vymaniť,
a žiť vo veľkej nespútanej radosti,
z trpkej a hlboko zraňujúcej bolesti.
Ten tŕň ma v srdci veľmi páli,
že mi tvoje oči navždy oddiali,
už len pri tom horkom pomyslení,
mi smutnou tvárou stekajú slzy.
Hoc musím od teba v diaľke stáť,
cítim tvoje teplo aj tvoj chlad,
a pri smútku v tvojich krásnych očiach,
chce sa aj mne od žiaľu plakať,
viem, aké je to mať naozaj rád,
trápenie sa po dlhých nociach,
v perine v tieni a navyše sám.
...
Nebuď smutná, rád ťa mám.
A tak ako aj ty vždy pri mne,
budem pri tebe naveky stáť.
Ešte ťa síce veľmi nepoznám,
snáď časom sa ešte spoznáme,
budem v diaľke na teba čakať.

To sú vše moje túžby srdca môjho,
snáď sa dostanú do náručia tvojho,
no vedz, že pre mňa diaľka nič neznamená,
pre mňa okrem teba nie je žiadna iná,
si len ty pre mňa krása stvorená
a za tebou by som šiel aj nakoniec sveta.

Ty si pre mňa navždy jediná,
a nie ako každá iná,
ty si mi srdce láskou otvorila,
ty si ho ako jediná pochopila,
už patríš navždy doň,
nedokáže žiť bez teba,
znamenáš pre mňa nesmierne veľmi veľa,
už od prvej chvíle si sa mi v očiach leskla.
Dlho som sa už v živote nahľadal a aj plakal,
no pri tebe som hneď vedel, že si tá pravá,
si jediná, komu som hneď od prvej chvíle dôveroval,
len tebe som sa vždy zo všetkým zdôveroval,
len tebe som nikdy v živote neklamal,
len tebe som vždy šepkal svoje tajomstvá,
len pri tebe moja skrytá sila narastá,
viem, som skôr na city, než na hrubú silu,
no oči svoje z teba nespustím ani na chvíľu,
vždy keď budeš niečo potrebovať pri tebe budem,
chrániť mečom i vlastnou krvou ťa budem,
až do posledného dychu sa za teba biť budem
až do kým krvou a posledným dychom nezahyniem.

Chcem pri tebe stále znova a znova,
Zažívať všetky tvoje dobrodružstvá.
Chcem konečne pery tvoje ochutnať
Nežným vlhkým vánkom pobozkať
a objímať ťa, stále dokola, zas a zas,
len tak sa tíško jemne za rúčky držať,
a len spolu sa dívať, ako plynie čas,
niet kam sa náhliť, niet kam utekať,
s tebou túžim sa smiať a aj plakať,
s tebou sa túžim po vonku flákať,
s tebou túžim vyjsť do neznáma,
tam, kde nás ešte nik vôbec pozná,
s tebou po tvojom nežnom boku,
túžim byť,
lásku tvoju túžim srdcom zočiť,
nech viem, že sám nie som,
kto sa láskou z nás pobláznil,
nech viem, že nielen ja som
sa do teba navždy zaľúbil.

To sú vše moje túžby srdca môjho,
snáď sa dostanú do náručia tvojho,
no vedz, že pre mňa diaľka nič neznamená,
pre mňa okrem teba nie je žiadna iná,
si len ty pre mňa krása stvorená
a za tebou by som šiel aj nakoniec sveta.