Basnicky.sk

Poznáš to?
Domov už nie je domovom.

Vzťahy ochladli,
spomienky zostarli.
Vo vnútri spoločne chradneme,
ťarchu svedomia nesieme.

Pravda je krutá,
no pravdivá.
Nechceš predsa žiť v klamstve,
no úprimnosť ťa naštve.

Všetko u nás stíchlo,
počuť už len ticho.
Priepasť v nás uviazla,
sme spojení bez uzla.

Pod maskou arogantnosti,
skrývame nenaplnené radosti.

Okolo seba prechádzame,
ospravedlneniu odolávame.
Každý svoju pravdu má,
dopustiť na ňu nedá.

Načo sa to hráme?
Rodina je jediné čo máme.
Skúsme začať odznova,
možno bude odozva.

Prosím neodvracaj sa mi chrbtom,
neodkladajme to na potom.
Sľúbme aj nemožné,
nezostaňme tak ako sme...