Prázdna váza plná vzduchu
Veselý plač, smutný smiech
Hlasné ticho v hluchom uchu
Čo je to zač, pomalý beh?
protiklady patria k sebe
ja som, hoc podobná,
cítila, že patrím k tebe
Prečo teda iné hľadáš?
otázka bez odpovede
Ak zistíš, že neexistuje to „iné“
budeš si trieskať hlavu o stenu
ďalší rok plynie
a ty stále hľadáš... vysnenú
Možno raz zbadáš že som tu bola,
ostane len tá hlava plná prázdnych slov
Mňa však do svetla v tme srdce volá,
volá ma ticho jeho hlasných povzdychov
úprimne verím, že to iné nájdeš...
A TERAZ podľa môjho znenia
čím viac samovrahov, tým menej samovrahov
bude nás teda viac, či menej ?
ach, tie protirečenia...
Posledná aktualizácia: 20. 3. 2014 17:25
Dátum vloženia 7. 3. 2014 02:41odietamo
Samovrah
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1538
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti