Basnicky.sk

Stretnú sa pod hviezdou tou zas,
ľudom, čo ich vidia po chrbtoch prechádza mráz.
Všetko je zabité a pochované
pod najhrubšou zemou, pod najtvrdší kameň.
Ona to nechcela, chcela iba ľúbiť,
on jej iba chlad a holé slová môže sľúbiť.
Na to už zabudla, aké to bolo vtedy,
prečo sladké premenil na čisté jedy ?
Každý dúšok ju zbavuje pokoja viac a viac,
nechce pochopiť, že sa to mohlo takto stať.
Zdá sa jej to ako zabudnutý sen,
veď ten, čo tu stojí nemohol byť s ňou ani jeden deň.
Akoby pre neho nikdy ani nežila,
chvíle šťastia s ním nezažila.
Nemohol to byť človek, ktorý po nej túžil,
keď zabudol, ako vedel ju ľúbiť.
Správa sa k nej akoby ona zabila jeho,
a on nepozná už ani jej meno.
Asi je ľahké vymazať človeka,
nič nepomôže tomu, čo narieka.
Tomu, čo si váži spoločný čas,
tomu sa vysmejú, snáď pochopí raz.
Človek človeka asi málo ľúbi,
keď z toho ostane iba pozdrav hlúpy.