Basnicky.sk

Myšlienky víria mi hlavou,
čo, ako, kedy a prečo sa stalo.

Otázky, no prázdne odpovede.
Som zmetená.

Nápady vedú medzi sebou boj,
v hlave mám nepokoj.
Moje telo odumiera,
stratila sa vo mne viera.

Myslím, že to nezvládam,
všetko vôkol mňa bol klam.
Klamali ma všetci ktorých som poznala,
na tomto svete som sama zostala.

život je iba bieda, chudoba,
je to veľmi zlá doba.
Všade vôkol mňa je boj,
žiadna sloboda,
žiaden správny postoj.

Som sprevádzaná davom,
davom nesprávnych ľudí,
v denných depresiách,
v pekle sveta.

Psychicky zruinovaná mojim svetom,
s veľmi slabou povahou,
ktorá sa rýchlo vzdala,
aj keď vydržať mala,
no už to nezvládala.

Týmto svetom som sa podriadiť dala,
vygumovať rozum sračkami,
tomu som sa poddala.

Nechcem tú istú chybu spraviť znova....

Je čas odísť,
navždy.

Zatváram oči,
začínam snívať.
Som vo svojom svete,
vo svete fantázie.
Vidím slobodu,
vidím radosť,
je to moja predstava,
môj sen.

Tep srdca slabne,
čakám kedy moje telo zhasne.

Posledná minúta,
Posledná chvíľa,
posledná iskierka života,
posledná sekunda.

Kráčam tunelom za svetlom,
keď tu nastane zlom
a ja začnem klesať.
Vidím svoje telo nehybne ležať,
mám chuť bežať.

Je mi zle,
keď sa pozriem na seba,
dorezané telo,
mučená životom,
mučená sama sebou.

Nedokážem spraviť ani krok,
od mojej smrti prešiel hádam rok.

Ten svet som neznášala,
a tak som sa dorezala.

Zo sna som sa prebrala,
vydesená som ostala.
Zaspať som už nemohla,
bola to moja nočná mora.

Nedám si vziať život,
kvôli tomuto svetu,
radšej budem bojovať,
a nestrácať odvahu.

Nestrácať rozum,
nestrácať cieľ,
tomuto svetu,
sa postaviť chcem.

Posledná aktualizácia: 1. 3. 2014 18:50