Pomaly a potichu do izby svojej vkročím,
ja sama v sebe a v problémoch sa točím.
Uzavrel sa predomnou celý tento svet,
ja vykĺznuť sa snažím a snažím sa to hneď!
Teraz v tejto chvíli, v nekonečnej míli.
Prečo slová pravdy rozplynuli sa vo mne naveky a navždy, ako oblaky na nebesách.
Ja vybrať som si mala z dvoch rôznych ciest,
skoro som sa rozplakala, ja nepoznala som ani jedno z miest,
z ktorých by sa vybrať malo,
to tak detinské sa mi zdalo.
Vybrať si je ľahšie ako potom kráčať,
po ceste vybranej a naspäť sa neotáčať.
Môj výber bolo moje ÁNO, no odvtedy nemám žiaden spánok.
Bdiem si ďalej cez deň a či v noci,
s mojou drogou, s mojou... vždy je mi na pomoci.
Tá, ktorá žiť mi riadne nedá,
s ňou som ako sneh bledá...vždy a celá mimo...
Dátum vloženia 30. 3. 2005 14:16Kylie17
Mimo
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2956
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Daron
peknučké!!!
6. 4. 2005 11:18 - lassocka
len tak ďalej!
15. 4. 2005 15:05