Basnicky.sk

tichá noc, z hviezd padá chladná krása
nosiaca ľuďom sen i nádej skrytú.
pred ním však ako jemný závoj prestrela sa
spomienka ktorú nosí túžbou vrytú
v srdci a ono len jej meno hlása.

je hviezdou ,ktorá vrhá divný jas
páliaci srdce v dávno pustej duši.
jeho plač prázdny ako nemý hlas
stratený v kriku, nikdy neprehluší
čas, hoc vraví vráť sa zas.

je slzou, ktorá oko nežne hladká
zakaždým ,keď mu spánok viečka sklopí.
len chvíľka ako nektár z kvetu sladká
ostala v srdci, aj keď ju čas topí
v dňoch, ktoré končia v križovatkách.