Basnicky.sk

nebuď ma
keď vonku padá dážď

keď kvapky vody z neba padajú
keď hriechy sveta ticho zmývajú
keď zmáčajú tohto sveta rany
oblaky a nebo svojimi slzami

nebuď ma
keď blesky nebo skrížia

keď obloha zajasá svetlom búrky sily
keď hnev hromu a blesku ti uši píli
strach úzkosť beznádej v tebe pramení
márne a zbytočne ak ťa nájde si v plameni
výsledok to niak nezmení

nebuď ma
keď padá sneh

keď čistota bielej vody pokryje breh
aby ukryla tajomstvá prírody
pred časom pred ľuďmi to dokáže sneh
a potom odíde do diaľky do vody

nebuď ma teda až v noci búrka hrmolí
keď dážď sa ticho či búrlivo vpíja do polí
či preto lebo snehom ligoce sa krajina
alebo inak príroda hravo vyčína

tam mňa viac netreba ako v ríši snov
príroda pracuje a ja snívam s ňou
milujem jej prácu jej nehu a oporu
bezodne spím...
ráno sa oplývam celou jej nádherou

Posledná aktualizácia: 5. 1. 2014 13:53