Basnicky.sk

anjeliksmrti  Zobraziť/skryť lištu autora

Ted uz vis...



Stojis venku, mlcis, jen koukas...
tak me napada jestli vubec dychas?
Jak muze dychad nekdo, kdo nema srdce?
Jak muze dychat nekdo kdo ma tak chladne ruce?...

Je vecer, stejny jako ten vcerejsi
a presto tak odpudive jiny.
Jen vzpominka na me te konejsi
snad ses poprve nezamiloval!? Muj mily...

Dny jsou secteny, ted uz to znas
poprve milujes a nejsi milovan.
Snad poprve prazdnou naruc mas
napospas zivotu odevzdan...

Jsi tak ubohy a sam!!!
Je mi te az lito...
kolem tebe jen pole lan
a nad hlavou temer jitro.

Ted uz znas ten pocit bezmoci,
milovat ale objimat nemoci...
Tak kde mas svuj chram preplneny devkami?
Jedine co mas je ta dira mezi rukami.

Ja te sleduji jak klesas k zemi
tak blaze, ach ano, tak blaze pri tom je mi...
Pomsta-ja vim je to odporne
ale s tebou uz to hochu bylo fakt marne

Ted uz znas kouzlo lasky
i kouzlo az neskutecne bolesti
Uz nikdy nezmizi ty hluboke rany
v tvem ledovem srdci...
Dátum vloženia 27. 2. 2006 11:13
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1213
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
Neboli pridané, žiadne komenátre