Basnicky.sk

Kiežby sme si neboli tak podobní
aby sme necítili každého bolesť
vo veľkých rozmeroch po obvode
tam, kde svetlo bolo nútené zhasnúť

Padlí bez pier z bavlny
modlia sa nad pomníkom z kostí
Už to nie je užívanie si v daždi
ale skromné mučenie a opakovanie
všetkých nasledujúcich fráz

***

Neznesiteľné bytie a tvoj vnútorný hlas
preháňali sa po diaľnici posypanej soľou
bez budúcnosti a videného obrazu
samého seba v zrkadle
pretože sa bojíš, že sa vznieti
a rozpráši všetko živé okolo

Prečo si sa vôbec pýtal
ako pokračovať v riešení tejto rovnice
keď už vtedy si bol rozhodnutý
preškrtnúť jej výsledok

A že len získavaš čas na hľadanie
princípu a zásad pominuteľnosti

Dni ubiehali pomaly
a na mesto sadala hmla, ktorá mrzla
v tichom priestore kráčalo bezduché telo
nikam a na nikoho sa neobzerá
pláva v bazéne bez odpovedí
nezanecháva žiadne stopy

nedýcha

Ty mlčíš a neposlúchaš
nereaguješ na motýlie krídla jedinej farby
Si vo vlastnom presvedčení
že nedokážeš milovať viac než miluješ seba
a zároveň sa nenávidíš

Kradnem slová z cudzích materiálov
ktoré mi dávajú pomoc
Sú to tí druhí, čo sa starajú

Skoro ako rozmanitosť vied
Základy sa očistili
a na ceste do hĺbky sa opäť zamotávajú
stretávajú sa v empíriách
a rozumovo sa vylučujú

V noci som ako anjel bláznov
ráno tu nie si a nezanechal si ani odkaz
So slanou vodou v očiach
strácam sa v prázdnom námestí
kde nepočúvam
nevidím a nevnímam

ja nemlčím a tiež neposlúcham
pretože nechcem
hoci si priznávam zmenu slobody

V opojení alkoholu a drog
ten tvoj zázračný čas utiekol
v márnosti o preteky s tým mojím

Bez ľudskosti nič nezistíš
pretože riešenie tak zaláskovanej rovnice
v súčasnom svete neexistuje

Posledná aktualizácia: 26. 12. 2013 15:59