Basnicky.sk

K letnému dňu snáď mám ťa prirovnať,
keď ľúbeznejšia si a väčšmi vľúdna?
Pučiaci krík sa trasie v jarných víchroch
a zakrátko sa suché lístie vzdúva.

Zavše rozpáli sa nebeská výheň,
či za mrak schová zlatý obličaj.
Po dákom čase každý pôvab hynie -
príroda s príhodou ho kaličia.

No kvet, ktorý máš nie je toho druhu,
čo vädne. Ale patrí mezdi tie,
čo v záhradách slov živé prezimujú.
A prameň toho žitia nevyschne,
pokým cit pre krásu je ukrytý
vo veršoch básnikov, kde sídliš ty.