Basnicky.sk

Prechádzam sa po izbe.

Dychčím ako nadržaný kôň.

Sem tam zakopnem a ponadávam si ale stále vravím.

Je ľahšie kráčať po jazere, keď je zamrznuté.

Ľad musí byť hrubý aspoň tri kilometre, inak

ostávam doma a zapálim si hradnú sviecu.


Prišiel som na to, že keď sa dívate cez

röntgen vášho zlomeného srdca, ktorému

nepomôže žiadna sadra ba ani žiadne mastičky,

vtedy dokážete zachytiť aj zrnko mesačného prachu,

ktoré zmagnetizovalo vašu myseľ a potichu z vás vysáva

krv, a všetky tie šťavy, ktoré sa vám tlačia zo žalúdka do úst,

a vy ich neviete uhasiť. Je to ako láva , ktorá vystupuje

z podguráženého magmatického krbu.


Vyprázdňujem preplnený popolník a zapálim si cigaretu.

Ostrý, jedovatý dym podráždil môj žalúdok a ten vybuchuje ako

rozhnevaná sopka. Padám na zem. Zvíjam sa v kŕčoch.

Cigaretu hasím vo svojich zvratkoch.

Prechádzam cez jazero.

Je mi jedno, že hrúbka ľadu je len 2,9 kilometra.