Basnicky.sk

Keď dym z cigarety mení sa,
pohľad nie striedmy,
stav je už biedny,
pulz len tak kolísa.

No predsa triezvy som
a zároveň opitý láskou,
spútaný a mučený kráskou,
čo hádže moje srdce psom.

Pocity hnevu a strachu,
prepletené ako telá milencov,
nenájdeš pár vhodných slov
zapadnutých v prachu.

Pocity dlho zabudnuté
zrazu razia z hĺbky duše
strelou z tvojej kuše
srdce zostáva prebodnuté.

A možno strieľal anjel,
strela však nebola jediná,
stonajúce srdce skapína,
pod ťarchou striel.

V hrudi bolesť vládne,
srdce máš ty v rukách,
no nechávaš ma v mukách,
ja snažím sa márne.

A pritom stačí nežialiť,
dať jemný bozk na pery,
trošku tvojej dôvery
a srdce sa znova rozžiari.

Alebo ihlu a niť,
nech zašijem rany,
bol by to pokus márny,
no možno zas začne biť.

Ale ty len tak stojíš,
sama sa nevieš rozhodnúť,
ktorým smerom rukou pohnúť,
hocičo urobiť sa bojíš.

Možno bude všetko zbytočné,
život z neho časom vyhasne,
aj keď ho zdvihneš víťazne,
bude to celé smútočné...