Basnicky.sk

Bijúce sa skaly
na mňa padajú.
A ja sa nechám
pochovať,
na večné veky,
amen.
Odpovedá,
mi ozvena,
na lesy.
A na úsvite,
všetko živé,
vstáva,
len ja nie.
Spím
nekonečným spánkom,
ale predsa,
bdiem.
Vidím,
to všetko,
dobro aj zlo,
sveta.
Ale nemôžem,
nič zmeniť.
Na horšie,
na lepšie,
na nekonečné,
na večné.
Aj tak,
je krajšie,
keď len ležím.
Ale zároveň,
je to strašné,
nemôcť nič,
teraz keď,
som tu,
ale niesom.
Vtedy,
keď ešte,
som tu,
a som bola.
Tak som,
mohla.
Ale nespravila,
som nič.