..je to zrazu celkom ťažké
rozhodnúť sa v prospech duše.
Náhla nerozhodnosť a dumanie nad činmi
zasiahli ma do mojej citlivej slabiny.
Nechcem byť osikou v povetrí
Ale ako dub mohutný –
chcem ostať pevne stáť
kým neprídu ma Oni nadobro sťať.
Moja koruna nech je veľká, košatá.
Moje drevo nech lykožrútom vždy odolá.
Aj keď moje lístie neskôr opadá
A jeseni života tak oddá sa
nech je zdrojom dobrého humusu
pre ďalšiu generáciu prírodného opusu.
A chvíľu pred sťatím
pred posledným vdýchnutím
nech moja koruna
kvôli tieňu žiadaná
ochráni tých zopár ľudí
ktorým srdcia vďačnosť vzbudí
A potom, bez pocitu márnosti
Môžem odísť..do večnosti.
Dátum vloženia 25. 11. 2013 20:53vangoghovoucho
možno aj takto
Básnička je vložená v kategórii Priania
Počet zobrazení básne 3168
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti