ranný budík, dupot stoviek nôh
tam leží najživšia zo všetkých sôch
ľudská sila, pravá, no dnes už spochybnená
vopred odsúdená zapadnúť do zabudnutia. ako mnohé mená
tichá tvár stelesňujúca odhodlanie
schopnosť vzdorovať, ignorovať posledné zavolanie
život bez oleja už neplynie tak hladko
ten stav, keď aj horké chutí sladko
po dni preflákanom, noc bezo sna
nové ráno, no bunky vyčerpané až do dna
spôsob života, od nášho tak odlišný
slobodný človek, až do konca nezištný
Dátum vloženia 24. 11. 2013 18:24Danny
Nežiadaná sloboda
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1707
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- minus5
zaujalo, dobrý začiatok, posledná strofa by nemusela byť...
25. 11. 2013 13:23