Basnicky.sk

„Špinavá kolena jsou známkou počestné dívky.“

I.
Prepadávam sa do perín. V hlave mi hučí bolesť z predchádzajúcich rán. Ešteže som neštudovala biológiu. Analyzovala by som fakt, pre čo ma to bolí práve na zátylku. Moja pamäť je akási deravá. Nie som si istá, či to spôsobilo víno alebo priveľa traumatizujúcich zážitkov. Nepamätám si situácie, ktoré ma postretnú za triezva v biely deň. Pravdepodobne vytesňujem. Moja snaha o harmonický život ma privádza až k hranici schizofrénie. Nechce sa mi vstať do ďalšieho rutinného dňa. Ty odídeš za svojimi problémami, Ja trávim tie svoje v dni.
Slnko kruto vnáša svetlo do zatuchnutej miestnosti. Pach potu, cigariet a iných zabudnutých záležitostí vytvárajú dokonalý odór. Zaborím si hlavu do vankúša a skúšam sa zadusiť. Pach mastných vlasov dokonale dokresľuje situáciu polomŕtvej Labute. Keďže samovražda pomocou antialergénneho vankúša nie je účinná, vstanem. Skôr ako sa mi podarí rozlepiť oči, pomaly sa na mňa prilepíš a neľútostne mi ho tam vrazíš.
Prakticky sa tým nezaoberám, lebo tento spôsob sexuálneho spolužitia ma nikdy nevzrušoval.
Teoreticky mi ale dochádza, že už dávno si mal byť v práci.
Aj spôsob akým sa ma dotýkaš je mi neznámy. Otvorím oči a na svoje zdesenie uvidím nad sebou niečo evidentne mladšie od teba, blonďavé a s úplne inou figúrou.
„Kto si?“
„A si vôbec?“

II.
Som umelá a nádherná žena. Figúru mi závidí kadejaká teenagerka. V živote sa mi evidentne darí. Som ako od Matelka. Voniam ako od Huga Bozka. Svoje dni najradšej trávim pred zrkadlom, prípadne cvičím alebo hádžem svoje polonahé fotky na internet. Môj priateľ je fotograf. Je to veľmi praktické spolužitie. Kedykoľvek si zmyslím, že potrebujem novú profilovku, mám ju. Priatelia mi závidia a mňa to teší. Nerozumiem však jednej veci. Môj vzťah krachuje. Je vôbec možné, že môj priateľ ma posledný polrok ignoruje, nekomunikuje so mnou alebo sa pohádame (asi v rámci zdravého spolužitia). Čo mu vadí (?) Nejeden z mojich priateľov, dokonca priateliek, by boli radi na jeho mieste. Chodia s obyčajnými dievčatami s nedokonalými postavami.

Nemožne sa obliekajú.
Žiadna značka.
Žiaden vkus.
Nerozumiem im.
Andrea ma nedávno varovala pred mojím prístupom k životu. Vraj mi švitorí z túžby po dokonalom vzhľade. Asi mi závidí. Má veľké boky a chlap ju už dlhšiu dobu podvádza (so mnou, ale to nie je podstatné).
MÔJ vzťah krachuje! Je to vôbec možné?
Skúsim zmeniť účes. Farbu nechtov. Šatník... Ak to nepostačí, tak ho pošlem k vode. Pokiaľ si nevie vážiť, čo má, nájdem si niekoho druhého kto ma bude obdivovať. Z 500 priateľov na Facebooku si určite vyberiem vhodnú obeť.

III.
Ihličkový opätok mi zaborila do chrbta. „Budeš mojou bábikou!“: povedala. V temnej spálni s čiernymi stenami ma následne obliala tekutým latexom. Ruky mi znehybnila putami. Úvodom sme sa dohodli, že sa zoznámime a určíme si hranice našej skazenej hry. Ja musím prvá, lebo som submisívna.
Andrea: Volám sa Andrea. Mám 23 rokov. Myslím si, že na dnešný svet som príliš inteligentná. Čím viac vieš, tým ťa to viac vnútorne ničí. Kedysi mi na psychohygienu stačilo sa umelecky vysublimovať. Potom som chvíľu pila, ale rýchlo som, s tým prestala. Bolo to horšie. Nakoniec ma depresie pohltili a prestala som sa absolútne o seba starať. Keď ma opustil priateľ, kvôli najlepšej kamarátke, rozhodla som sa podstúpiť novú skúsenosť. Zbaviť sa psychickej bolesti prostredníctvom bolesti fyzickej.
Alica: Ja som Alica. Máme podobný osud. Jediný rozdiel je v tom, že ja som nikdy nepila. Po niekoľkých nevydarených vzťahoch, ktoré údajne padali aj na mojej asexualite, som sa zoznámila so Soňou. Bolo to na jednej Witch party pred Halloweenom. Bola som čerstvo rozídená po skoro štyroch rokoch spolužitia. Vtedy som sa prvý aj posledný krát opila. Sedela som sama pri bare, keď sa pri mne objavilo nádherné dievča. Mala strapaté čierne vlasy, červený rúž, kožené minišaty a z vysokých latexových čižiem jej vykúkali stehná so sieťovanými silonkami. Pozrela sa na mňa veľkými hnedými očami a vtedy sa vo mne niečo zlomilo. Pritlačila som ju o bar a dala jej francuzáka. Nikdy predtým som nemala nič s dievčaťom. Smiala sa a skončili sme u nej na byte. Zasvätila ma do erotiky s jemnými prvkami uvoľňujúcimi bolesť duše a žili sme spolu dva roky. Bohužiaľ, minulý rok zomrela. Mala leukémiu. Pred smrťou som jej musela sľúbiť, že neostanem sama, a hlavne, že si nájdem dobré dievča. Nejdem opisovať obdobie po tom... Ťažké. Všimla som si tvoje statusy a zdieľania na Facebooku. Ste si podobné. Kreatívne a zatratené...
Alica sa na mňa zahľadela neprítomným pohľadom. Potom sa zohla a zo zeme zodvihla nádhernú striebornú dýku s červeným kameňom v tvare srdca na rukoväti. „Môžem?“ Prikývla som. Jemne mi zarezala do hrudníka, tesne nad ľavým prsníkom, asi do dĺžky 1 cm, takže som to ani nepocítila. Napila sa.
Celý svet sa mi vtedy obrátil iným smerom. Času zmizli hranice a nejasné obrysy jej pier boli stále bližšie a bližšie... Vtedy sa vo mne niečo zlomilo. Pritlačila som ju o bar a dala jej francuzáka. Nikdy predtým som nemala nič s dievčaťom...

Koniec