Takmer bez stôp
mizli svetlá.
Aleje skiel
úročili každý tieň
a jeho hriechy
žlto páchnuce na stenách
hladil brečtan
plytko
dýchajúc prach.
Necítil lejak
živé kosti
bubnujúce na bolesť
namiesto škrípajúcich dverí
- jediná odpoveď hosťovi
sú slová: NIČ a SVETLO.
Na náhrobnom kameni sa píše:
Strach z jeho tehál bol zomletý na chlieb,
aby kvitol v každom z nás.
Dátum vloženia 25. 10. 2013 18:24tyraell 
Mauzóleum
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 2263
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- niektoiny
ok tu asi plati ta vec ze menej je niekedy viac
26. 10. 2013 01:35 - tyraell (napísal autor básne)
to si myslel kladne, či negatívne? každopádne vďaka za koment
26. 10. 2013 01:38 - niektoiny
pre mna je to tazke citanie
26. 10. 2013 01:41 - eres
málo zrozumiteľné aj pre mňa, aj Živé sochy.
27. 10. 2013 19:51 - tyraell (napísal autor básne)
Mauzóleum je súčasť jedného spoludiela (ktoré čoskoro ukážem v plnej kráse), takže súhlasím s nezrozumiteľnosťou, pokiaľ by som vás neuviedol do bližšieho kontextu. Ale Živé sochy sú explicitnejšie než väčšina mojej tvorby...
Každopádne u mňa platí, že nechávam veľký priestor čitateľovi...
27. 10. 2013 22:03