Divím sa, že nepodochnú
komáre na námestí,
kedysi tu stáli davy,
dnes sa duša nezmestí.
Že jej hrmí vôľa v srdci,
horí strecha nad hlavou,
ticho kričia zlaté sochy,
miesto krvi - vzácny kov.
Dátum vloženia 24. 10. 2013 13:58tyraell
Živé sochy
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2233
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti