bezmocne škrtáš novinárske klebety,
v sklenených očiach, v ktorých vládne rivalita
odráža sa realita
a nečujne trpíš moje úlety.
Vieš, že zajtrašok prinesie len ďalší šok,
znova cudzia žena mi obohatí zrak,
zo srdca si vyťahuješ tŕne,
sklamaná si mierne
a nečujne to nehávaš tak.
Och, ty úbožiak, že ti nie je hanbi ju tak týrať !
Už kradneš jej aj posledný, zachripnutý hlas,
jej svet otočil si naruby,
lásku poslal si do záhuby
a nečujne to toleruje zas.
Ale dokedy ...
Zmeň sa alebo lásku strať !
Dátum vloženia 16. 10. 2013 20:41Poet13
Čo čítam z tvojich pier, škriabem na papier ...
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2109
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti