Keď cez tie slzy, čo padajú
pozerám sa na svet,
na tých ľudí, netvorov čo mi pľujú
tú hnusnú, škaredú slinu, na môj kvet.
Snáď len pošmykmúť sa dá,
no spadnúť už nie,
jak človek, čo na zem padá,
a sveta viac preňho niet.
Len do diaľky dívam sa
tam vidím jasný svetla zdroj
kde duše mojej otvára sa
tu celý ohňov, lásky zbroj.
Kedy už prídeš,kedy?
A čo mi povieš vtedy?
Azda nie že zostanem tu ja a múza
a oboch nás len veľká slza.
Dátum vloženia 16. 10. 2013 17:24yoda
Kvapky dažďa
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1981
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- tyraell
Rytmicky mi to nesedí, pozri sa povedzme na prvú slohu, ak by si ju rozsekal, hneď by to získalo impulz.
17. 10. 2013 12:52