levíča
Šiel som z miesta...
Stále som mal túžiť po istom druhu mágie, ktorý som nachádzal v knihách, ktorý bol známy. Bol podávaný a diktovaný. Bol som doma v teplom v srdci a ďalekou túžbou. Nájsť tie kraje. Nájsť miesta ľudí a tvory ktoré mi pripomenú večnosť. Doteraz vidím tehly aké sa tu nekladú, kvety aké tu nerastú a príbehy aké sa tu nežijú len šíria. Uniká mi iný druh ktorý mal by byť k vypátraniu tu. Práve tu a neodvratne sa pýtam otázku sú odrezané naše korene? Sú stratené naše prepojenia? kedy sme sa stali nerovnocenní svetu? Kedy sme vyhynuli? Sme iba prechod, medzi jedným a druhým, vyplnenie miesta, či SME? Sme? Podpor nás minulosť. Ak je niečo v nás odveké, ja vrátiť sa tam chcem práve teraz! A nebránim sa viac nepreferovaným tváram.
Dátum vloženia 16. 10. 2013 09:51Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 2873
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti