Zvoní zvon,
a jeho srdce,
jeho trón,
zbíja plášť.
A zvlášť,
časť mňa,
opúšťa brány,
do ktorých vstúpil
hosť nepozvaný.
Hoc bola to lesť,
nechal som vniesť,
do duše nepokoje.
Teraz tvárou k tvári,
cit k tebe hľadám
to čo snažíš sa ty,
snažím sa zmariť.
Či mala si rada,
už nikto nezistí,
len v duši mi tlie,
kus tvojej závisti.
Dátum vloženia 15. 10. 2013 20:47matbab
Dáma v čiernej košeli
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1649
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- tyraell
prvá sloha fajn ... potom už rozťahané
15. 10. 2013 22:07