Nikdy som si nebola veľmi istá,
Je ľahšie sa prehlásiť za mráz
Ako hovoriť o čom sa má…
Ja kašlem tvoje excelentné ťahy!
Aj tvoj cit kvality…
Keď je také chúlostivé sa ťa dotknúť!
Ak by bola len krajina a nebo, rozprávalo by sa ľahšie
No keď sa už zjaví človek, je to priveľa.
Priveľa na opísanie.
Ó ľudia! prečo ste všetci takí mnohí.
Chcela by som trochu viacej naho spoznať človeka.
Bez obalu jeho rokov múdrosti.
Bez jeho myšlienok a slov.
Bez mojich.
Bez jeho správností.
Načo sme tu ľudia? Sme od všetkého takí iní?
Aká by som mohla byť ja narodená do mňa, no bez mojej identity?
Len čistý človek… bez minulosti.
Dátum vloženia 12. 10. 2013 17:03levíča
Bez
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1803
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti