Basnicky.sk

( úcta )

“učiť sa v úzkosti ”
- ha . A ty si vyhral nad tým ?
” nie ”
- prepáč už chápem ako si to myslel…

“Nevadí, stačí že mi rozumieš ty ”

Tmavá ulica noci, v búrke po odutretom napätí , prší…
” máš teraz niekoho? ” – haha ( zasmial som sa )
už sa smial aj on – to si fakt myslíš, že sa niekedy zmeníme ?

No máš vytetované pol srdce na ruke, tak asi nie…
“Kto vie, možno …

Počuj nezájdeme si zafajčiť na čerstvo výrúbané miesto tam za tým plotom ? Pači sa mi táto noc a rád by som sa pozhováral…
“Dobre, o čom chceš hovoriť ” – o tebe, a o nás

tÁ jazva… – ” Áno? ” – no rád ti na ňu priložím prst… ” DOBRE ” – ” Máš možnosť mi dnes povedať, všetko čo ti leží na srdci, aj tak zajtra odchádzaš.. ”

” Objavila sa ” … – KTO?
no…. ” tá čo mi vyčistila srdce ” ha! zase hovoríš starým jazykom? ” ja Áno, ty nie ” – Dobre, prepáč neviem čo to so mnou dnes je…
- No, kde sme to prestali ? - No že som ju stretol, | predpokladám, že skôr ona stretla teba ” -
JE to tak… ” No tak hovor, čo sa deje, už som hrozne zvedavý ” – vieš keď píšem hľadám nové formy…

- ” No, ona je iná,,, – ” V Čom ? ”
- Je to vlčica, ” ale veď vlčina je aj iná ” – no dobre , ale je to vlčica pre mňa chápeš.
” No dobre, ale neublíž jej.. “ ONA to nemyslí s tebou zle.
- Veď, preto si dávam pozor, a som tak isto prchký ako ona. Skôr sa správam úplne ako ona, podľa nej… chápeš ”
” Myslím, že to robíš dobre ” – No dobre a kedy sa jej chystáš zlomiť srdce ?
” To práve neviem ” – dobre vieš že to nikdy nemáme v pláne…

Ak chceš ” možeš ” sa s ňou zhovárať na diaľku, možno ti to pomôže, a tak vnikneš do nej nové svetlo, možno jej vysvetlíš viac vecí takto. Aj tak si nechce priznať, že ťa chce…

Ja viem, ale napadlo ma že či to máme darom alebo sa to učíme, tatko komunikovať nadiaľku …

Aj , aj…
Každopádne sa teraz, staraj o to čo ti povie … Počúvaj jej každé slovo , a neuveriteľne si dávaj pozor , čo jej ublíží, ona je iná ako všetky, je pokorná a to si ceníme najviac. Alebo nie?
Počul si čo ti povedala? vycítil si to ?

Áno, je veľmi rada že ma stretla….

No , a teraz budeš musieť začať dávať ešte väčší pozor. Prosím ťa nech ťa nenadradzuje že si nad vecou. Ďakujem. Budem bdieť nad tebou , aby si jej neublížil , kedže sa ma to netýka…som nad vecou…

” To ma ukľudnilo ”

Prosím , ťa veď máš skúsenosti…možeš odovzdávať….maš vôbec nejakého študenta?? Ja mám dvoch. Veľmi ti to pomôže postúpiť….” ďalej ” ….

” Mám “

Nebuď tajnostkár , ale nevadí , no dobre tak hovor o nej. kto je , čo je a prečo je… s tebou už ” v hlave ”

Počuj, ” čisto hypoteticky ” Myslíš že, keď sme kurtízani, budeme nimi väčšne ?

- neviem -

No, dobre. vieš sedel som v bare a jeden moj priateľ mi povedal, že si mám spomenúť ktorá mi to spravila .

- myslíš to že si kurtizán – ?

Áno. vieš….

- prosím ťa prestaň, bolí ma z teba srdce. -

A ty ho máš ?

- debil , asi zrejme chceš aby som hneď odišiel . -

Nie , prepáč…

- Okej , takže čo pre teba znamená, že si prestal uvažovať o svojej roli a poslaní ? -

Neviem. Alebo to nechcem vedieť, obávam sa že možno že je pravda že s tým prestanem .

Vieš spomínam si na jeden film, ako toto naše ” poslanie ” vzniklo . Ak zažijeme citovú stratu , a “chýba nám polka srdca ” naviažeme sa na rozkoš na srdci. Vieš ta naša diera na srdci priťahuje práve ženy, ktoré nás potrebujú milovať, a to ich spúta do našej siete…
Naša druhá polka, ta zahorí vášňou od ktorej sme pravda závislí . A žena tak vysychá a my sme plný. Robíme si väzňou.

- Neblázni, aj keď máš vlastne pravdu. Ale na druhej strane. Ženy potrebujú aby sme ich milovali. A myslíš že to nerobíme . – ?

Výhravame , to je ta chyba. Keby sme nechceli zotročovať ženy , asi by sme mali len jednu partnerku.

- To je blbosť Sinu -

Neviem , cítim v tom pravdu, dobre vieš ako sme citlivý na to ticho , ktoré vyvoláva pravda.

- Áno , cítim to , ale niečo mi na tom nesedí . -

Viem , ani mne nie…

Nesedí mi na tom , to , že to robíš celý život…

- a o čom bola debata ?

O nej a o tebe…

- a nechceš niečo ty o sebe ?

Nie moc…



Bojím sa jej…
Je mi blízka, až príliš blízka…

- To si mi chcel povedať ?

Nielen to..

- Tak hovor už , budem musieť ísť…

Tak , choď. Zavoláme si….

- Nie, budeš sa venovať teraz jej…



Sinu sa chcel postaviť, no nevládal. Prsty ho svrbeli a tak ťukal do klávesnice a písal tieto riadky. Cítil sa ako spisovateľ, ale nebol. Chcel len niečo povedať vám. Niečo čo nadobudol a chcel odovzdať vám.

Bola tu ona a bol on, s jeho dlhou históriou zvádzania žien…
Neveril vlastným očiam, že odkrýva tajomstvá. A rozmýšlal či nemá choré srdce, keď jedna časť je tmavá a prázda ako diera po guľke, ktorá prešla drevom a cez ktorú uniká všetok život do zátoky kde je sice veselo, ale po čase začalo byť prázdno…

Raz zažil podobnú lásku, možno po tej vznikla taká diera. Nie, vedel že taký býval aj predtým . Koreň musel byť hlbšie.
Ale položil opäť správnu otázku, či sa chce zmeniť…

Fue – potrebujem pomoc ” zase si sa zamiloval … ” ” hneď som dole ” .
” Ideme autom oka ? ”
” Dobre , som rád … ”

“KAM pôjdeme ? ”
- Neviem -

“Tak”?
- no , obávam sa že vás zradím, -
” Ako vždy pre lásku všetko, čo ”
- no, obávam sa že tentoraz to bude definítivne ” -
” Neviem čo ti mám na to povedať, ale rada ťa budem počúvať… ”

Fue – ja som presýtený, ale nie celkom, neviem čo mi ešte treba, aby som ozaj prestal byť kurtizánom ” !
” Alebo aby si ním začal naozaj už byť. Mysli na poslanie ”
Fue – ale deti, manželia, všetko môže byť už na vačšej hrane ako doteraz, mám už svoje roky. ”
” Doba sa mení Sinu…. ” – nie je to ako inokedy, kedy sme sa museli skrývať…. Naše konflikty už sú osobné nie masové… A krom toho je viac slobodných , ako kedysi… ”

Fue – dnes som bol s ňou, posral som sa od strachu keď som tam šiel , a sedela pri mne a ani sa odo mňa nepohla.
” No ale okrem nej si dnes zviedol aj ďalšie dve skoro ”
Áno, ale aspoň som mal extrém na porovnanie…
“Myslím , že patrím jej ”
Sinu – len chceš….

“Ale nesílim sa, je to tak čisté, pôsobí len moje vnútro a túži po nej.. ”
- a to nie po každej ?
( ticho )
- Ja viem Sinu – cítim, prajem ti všetko to najlepšie, obávam sa že sa od nás oddeluješ….

” mám pocit , že jej dávam celý svoj život ako na tacke ”
- a ona ?
” ona to chce… raz nie , raz hej ”
- a vek ?
- prečo si tak ticho
Fue – ” Ja som kurtizan ”
- to som potrebovala počuť… zavolaj mi ak budeš mať niečo nové….
” Nedokážem poprieť ani lásku k nej ani kurtizana…. ” zavolám….
“mám pocit že prichádzam o panenstvo”
” som stašne zamilovaný … ”
- nie je to nič , čo by si nezvládol Sinu, a krom toho nie si ešte pravý kurtizan, lebo si robíš väzňou, možno práve toto čo cítiš teraz, ťa naučí. -
- musím už ísť Sinu – maj sa -
” čau … ” ” a ďík ” …
- daj jej slobodu, napriek tomu čo cítiš, nepotrebuješ ju k tomu , aby si to cítil… ”

Sinu si sadol na práh hory , ktorú zbožňoval a snažil sa na jej výhľade pre mesto, odovzdať myšlienky na papier a cítil sa akoby písal posledné slová kurtizána. Cítil akoby všetko čo nastrádal, bolo stratené….

” No čo je nové… ” ?
- ah, najnovšie je , že neviem, -
” To bolo aj minule… posunulo sa to niekam ?
- áno -
” No hovor… ”
- asi to dnes zo mňa nevymáčkneš -
” Oka tak sa ozvy ty teraz ”
- jou , jasné – ďík -
” Oki , čau ”

” Sinu, zbytočne to takto hrotíš na hranu, tentoraz to nie je nutné, okamžite jej daj pokoj. ”
- už sa stalo Fue – ale ďakujem za starosť…
- treba vedieť kedy dosť… -

” Dobré ránko” – dobré Fue -
” Ako si sa vyspal? ”
- je mi fajn, neskutočne som zrazu ” opravený ” -
” To som rada, možno ťa niekto v noci opravil ” : )
” Nezájdeme na kávu ? ” ” Za pár minút možem byť dole ”
- oka, idem sa obliecť, ďík -

Zápis zo dňa na hore :
čistota je tak špinavá ako ja….

( odstup )

Sinu už sedel vo vlaku, čítal si čo napísal a rozmýšlal čo povie ďalej…

V ústraní ho napadali vždy iné veci, ako keď je v akcii. Ale ako ďalej preniesť kurtizánsky rod a pri tom sa nemýliť. Ak má byť pravda, že keď sa človek narodí ako kurtizán a ním aj zomrie, príme to . Také nejaké otázky ho napadali, keď už smeroval do azylu pešo od vlaku…
V ušiach mu znela veta od Fue – ” konečne začni ním byť ” …..

Za veľké kriku nevypovedaných záväzkov , odhodil posledné zbitky kabátu , ktorý ho ťažil vypočítavosťou. Ospravedlnil sa srdciam a vysmial sa chamtivosti , svojej a ich….

Ponoril ho azyl

Sinu sa ponoril do hlbokého premýšlania seba, plného strachu a temna. Začal loviť “baterkou” v tomto “podmorskom svete” to jediné, to pravé…
Nachádzal len zbytky jej a jej, zprehádzal to , až sa hladina zavírila, vyhadzoval do vetra čo nemalo cenu a rozpadalo sa mu v rukách ako prach…

Videl svetlo ako ho vedie, a prečistoval čo sa dalo, pálil svoju minilosť, pretavoval svoju energiu do novej… Hlboká podmorská hladina zavretá za ním a tieto slová ako odkazy na hladine. Netopil sa , dýchal pod vodou pomaly hlboko, pravdu….

Ak ho páli žiarlivosť, ešte stále, postaví sa na podnos, ktorý ho uchráni, ak sa rozpadne na kusy pod touto záhadnou silou…a tentoraz sa poddá celkový…žiarlivosti… On žiarli , bude aj ona…

Posledné slová pred znovuzrodením … “Prepáč ….. ” odopol posledné putá od nej….
a žiarlivosť si ho pohltila v plameňoch sama….

” Ďakujem “…. poďakoval žiarlivosti…. a pochopil , že ak človek žiarli nebude milovaný, lebo nie je. Musí človek vychutnať si vlastnú žiarlivosť sám , bez závislosti ostatných , človek musí prežiť poníženia aby sa vedel odpútať…. aby sa vedel milovať….

- Fue ? ” áno ” ?
- Prídeš za mnou do azylu ? -
” A už si z toho vonka ? ”
- Ak myslíš sám zo seba, tak áno … -
” Dobre prídem , čakaj ma večer ”

- Ahoj -
” Čau , večer príde Fue do azylu ”
- Ešte som v trnave, ak to stihnem som tam -
” Okej ”
- maj sa -
- máš víno ? -
” mám ”
- tak čau -

- TAk na čo si prišiel , ty vedátor… -
” Nechcete si dať radšej víno ? ”
(( Nikam sa neponáhľame : ))
” Tak rozlejem ”
- ani sa nemúsime o tom zhovárať, všetci traja vieme na čo si prišiel -
- mne sa stalo to isté v Trnave -
Fue sa spokojene usmiala a pobozkala oboch mužov….napila sa z vína…a povedal im svoj príbeh
- a to si fakt našla chuť ešte žiť ? -
(( nie je dôležité či žiješ, ale ako žiješ ))

” mám chuť sa opiť ”
” mám chuť všetko vziať späť… ”
- ja tiež -
(( …. ))
(( oheň nám všetko dáva aj berie, aj napriek tomu že si celý život Sinu mal averziu na oheň miloval si ho, a tak dnes sa ti opäť stal tvojim priatelom aj z tej zlej stránky, sám vieš že na pochopenie , potrebuješ vedieť aj tú zlú stránku ))

” akoby sa mi z tela vyparovali pierka ”
(( Áno , to je mier po “požiari ” v tele ))
(( Teraz potrebuješ pohladiť, lebo si sám , ale už dosť ostrielaný na to aby si to pochopil ))
” Ale ja nechcem byť kurtizán , ”
- ani ja -
(( osud sa s nami hraje, život je kompromis, ale nikdy nechoďte proti sebe samému, kompromis , musí byť prirodzený, inak je to nadvláda vás alebo osudu ))
(( Stante sa osudom , časťou z vás čo je vám najprirodzenejšie, či ostanete kurtizánom alebo nie ))
(( Musím ísť chlapci, neostanem s vami na noc, aj keď som chcela… Založila som škôlku pre deti na ústraní… dôjdite dakedy , keď sa vám bude chcieť… ))
(( vyberte si… dnes je na to vhodná doba ))
(( majte sa… ))

” Ahoj Fue ”
- Ahoj -

(( A nezaoberaj sa ženami, čo chcú aby si žiarlil Sinu, nie sú to pravé kurtizány , len ich napodobenini….))

- nechce sa mi žiť -
” Je to skúška, lenže ako ďalej, rozumiem ti ”
- Fue odišla, nebude nás podporovať -
” Vidíš, teraz je to na nás, aby sme vedeli čo je správne ”

” Ak sa nad tým zamyslím , cieľom kurtizana je absolutné odovzadnie láske pre jednu ženu, alebo láske ako takej… ”
” Preto si Fue založila škôlku ”
- chápem -
” a naše kurtizánstvo je pomsta, a mstenie sa iným ženám ”
- nie je to celkom tak Sinu, ale počiatok je taký, sám dobre vieš, že časom sa ta chuť mstiť roztopila a našiel si si v kurtizánstve iné hodnoty -
- bez obáv vieš opľuť , toho kto si to zaslúži a milovať toho kto miluje naozaj… -
” Viem, len mám naozaj problém odovzadať sa už žene, ktorá chce aby som žiarlil … -

- Tak sa obráť na päte, veď to dokážeš už bez mihnutia oka, ona potrebuje trpieť, ak ju kôli tomu opustíš… -
- Tak isto ako sa to stalo dnes nám – nie je to nič hrozné, a koniec koncom si to akoby nespôsobil ty, ciže nemusíš mať výčitky -
” Ale svoju váhu a vinu na tom mám nejakú ”

- A akú -

Sinu sa rozosmial, a dopil pohár vína, čaká ho noc dobrého a plného spánku….

( láska )

- Je mi zima Jan -

” Fue odišla Sinu, nechala ti list, teda nám… ”

Sinu rozbalil obálku , klepalo mu srdce keď otváral list na ktorom nebolo nič iné ako ” Ahojte chlapci, dospeli ste do štádia , kedy by ste určité veci mali vedieť o rode kurtizánov ” ” Bude vás kontaktovať jeden starý pán, má vaše čísla, ozve sa vám čoskoro” ” S láskou Fue … ” ” ľubím vás chlapci a prajem vám šťastie, ale bude to bolieť. Aj keď máte svoje roky, starý pán vám prečistí vašich chlapcov vo vás, máte to tam pekne zanesené ” ” ZBOHOM. ”

Jan a Sinu na seba pozreli.

-

> Je tam Jan ? < zazvonil telefón, Jan zdvihol a vypočul si to .
> Kde ste ? < > Fue mi povedala, že mám prácu < ” V azyle ” vypadlo z Jana, podal telefón Sinovy
> Sinu? prídem po vás < zložil .

-

Sinu sa cítil pobavene a určité šialenstvo , odložil v hlave nabok . ” Veď to je vlastne skvelé Jan , veď sme čakali keď sa nás chopí niekto múdrejší ! : )

Jan sa zviezol do kresla. – Ale ja netuším, čo nás bude učiť, bojím sa – - pripadal som si ták skúsený – ” To ja tiež, len kým nestretneš staršieho človeka ” ” Aj keď niekedy, nie každý starý človek má skusenosti , a už nie vôbec múdrosti . ” Obaja sa cítili pobavene a mali pocit akoby mali 16.

Noc praskla akoby naráz a obaja sa zobudili na trhnutie zo sna. Auto dovrčalo. A obaja vystúpili z chaty akoby prišiel dedomráz. Vypleštene pozerala na starca.

> To mi ani neotvoríte bráničku ? Chlapci. Dobrý deň. Smial sa pobavene starec. <

Jan vybehol prvý a ako by sa v mysli hodil okolo krku starcovy a našiel tak strateného otca , ktorého nikdy predtým nemal.

> Chlapci poviem vám to teraz bez zbytočných rečí. <
> Budem Vás učiť, prechody do životou minulých a naučím vás, že ženy nazvádzame nie kôli sebe, ale aby si našli tých pravých a vysvetlím vám že kunda je svatina, i keď veľa žien o tom nevie. Ale to nikdy preberať nebudeme. Máme prácu chlapci , a som strašne hladný ako vlk. Dajte mi najesť, bo vás zabijem. < Smial sa starec…

Sinu sa začervenal až mu horeli uši, ” horeli uši ” znelo mu v hlave. Starec sa na neho žmurknutím oka usmial, a vošiel do chaty. Sinu tam stál ešte asi dve dlhé , veľmi predlhé sekundy. Ako okolo neho prechádzal starec , prežiarilo ho okolo neho . A spomenul si ako jedna mladá dáma….
A potom omdelel……

Starec jemne dvihol chlapca zo zeme a preniesol ho do miestnosti s postelou. Sadol si za stôl a poďakoval Janovy. Pozrel káravo na Jana . A Jan si okamžite uvedomil svoju posadnutosť týmto starcom a svoju prehnanú oddanosť. Jan sa zahanbil, poďakoval v duši a chvíľu vŕtalo v hlave ako na to tento starec prišiel . Teda nie ani tak to ! Ako skôr , že starec tak rýchlo zaobstral jeho uvedomenie si .

> Tu teplotu chlapci máme šeci traja, to prejde, prečisťujeme sa < zobudil , už tak zobudeného Sina.

> A ešte niečo chlapci , nie som dokonalí. Učím sa ako vy. Tak podme na to a podme do mesta. <

Jan a Sinu bez slova zbalili veci a nastúpili do auta so starcom. Starec sa im predstavil ” som John narodil som sa v Anglicku , teraz ale bývam na ružine ” ” Kamaráti ma volajú Shock ” ” spokojno ? ” zasmial sa….

Naštartoval a tentoraz si nevšímal chlapcov. ” mal v piči ” Chlapci pookriali a opäať sa z ních stali mladí muži .
Pozerali ešte na seba chlapčenskými očkami a jeden druhému hovorili v hlave ” má vpiči ” a ten druhý hovorí tomu druhému v hlave ” a nevadí mu to ” a ten ďalsí za volantom ” a čítame si z hlavy ” a chlapci kašel ” a ten za volantom už nahlas > nečítame myšlienky chlapci , ale pocity a dobrú noc <
Chlapci od únavy zaspali až do cesty do košíc. > Sloboda , chlapci , sloboda, slobodne < povedal si pre seba starec…..a už to odšóferoval bez slov, ani pre seba ani pre nich…..

Auto prišlo do Košíc , keď už bola tma…
Sinu sa zobudil a mal pocit akoby sa zabúdzal do sna. Vŕtalo mu v hlave prečo prišli do Košíc večer , keď cesta trvá z chaty pol hodinu.
> Nešli sme cez tento rok chlapci, ale toto vás učiť nebudem, nebojte neuniesol som vás, len som si potreboval dačo vybaviť < > A inak v rusku je na mňa vydaný zatikač a nieje to ani kôli žene , ani kôli tomu že som niekoho zabil… < > vystupujeme, Sinu prepáč teba musím vyložiť, tu < > A neotáčaj sa, bude ťa niekto sledovať a človek to nebude, len nech ťa mrazí na chrbte, už ich poznáš a vieš čo na nich platí. < > Dovi , dopo, dopi < > Čau <

” Maj sa ” sinu tykal starcovy…. Pohltila ho krása tohto skazeného mesta vo večerných hodinách tak prejavené….

Na kopci druhý deň chcel vedieť starec, či včera striasol to čo ho varovalo.

” nema problema , som zvyknutý na prízraky aj v ľudoch ” > Okej < ” John? ” “ Áno ” > Ako je možné, že pri tebe viem šecko < ” a potom to zabudneš ? ” ” Áno “ > Je to stupeň uvedomenia si a je to vďaka že sme spolu , nie je to vďaka len mne <

” Mám pocit , že som chorý ” > Nie nie si , len sa čistíš < ” A kde je Jan ? , mne sa chce plakať, teda nie plakať, ale fňukať ! > HeHe < ” HAHA ”
smiali sa….

> Teraz Vás na čas opustím , aby ste to spracovali, venujte sa tvorbe… < > Ahoj, Jan to už vie < > A nezabúdaj , že ma priatelia volajú Šok <
povedal arogantne….

On proste zišiel po kopčeku a vošiel do brány starej bane akoby tam býval…. odkázal v myšlienkach Janovy. “Noa, zvykneme si ”
odpovedal Jan …

-

Jan a Sinu sa streli v meste na káve.
” Mám pocit že chcem niečo rozbiť, potom som hneď na to kľudný, potom mi je šecko jasné a potom padnem do zabudnutia. A toto sa mi deje od kedy odišiel aj keď to postupne prestáva. ”
- Detto – odpovedal Jan.

- Je čas dačo spraviť -
” Ale čo , Jan ”

- neviem, ale dačo treba -
- no ja sa na chvíľu potrebujem opäať zamilovať -
” ja potrebujem sa uzavrieť do seba a veľa plakať a pracovať ”

” ahoj lásko, chvíľu ťa nechcem vidieť ”
- ani ja teba, pa buzna ”

“PA”

( spln )

Je ticho ….

Dlhé ticho,
všetci myslia na to isté
láska je iná ako sme mysleli
nemá hraníc…

patrím ženám…
ony vedia…

” Už si dopísal? ”
- nie -
- ale teraz už to nedopíšem -
” Mám pocit , že som dospel ”
- aj ja -

” Prestáva mi vyhovovať to chlapčenské vo mne, cítim sa slabý ”
- mne nie, prími to -

” Už nebudem trápiť ženy ”
- myslíš ? -

” Má prísť Genau ”
- viem -
- aj tak jej nemám čo povedať, proste si ju užijem, s celým jej priateľstvom a samotou, v ktorej sa brodí a s ktorou potrebuje pomôcť -
- ona aspoň chápe niečo vo mne, možem sa o ňu oprieť … -

- dneska tu bola Gno -
” A čo ti povedala ”
- No skôr , čo mi spravila -
- “vojela ma” bez toho aby sa ma dotkla -

” Pekne ”
- chýba jej to vo vzťahu -

” Trápenie vzťahov ”
( strašne sa rozosmiali )

” Aj ja som mal vzťah. Pamätáš ? ”
- Aj ja ! -

( smiali sa )

- mám pocit , že mi horí cela moja predstava o svete, teda presnejšie, zhorela -
” Taky tak… ”

Ticho tlie
mne sa chce zvracať
milujem ťa
ale až keď sa vyzvriaciam

- Dopísal si ? -
” Nie, daj mi pokoj ” usmial sa
- Jan ? -
” No… ”
- Myslíš , že sme teplý ? -

” Nie, len sa máme radi ”

- Mám pocit , že potrebujem ísť do mesta -
” Tak choď, neska mesiac tak pekne svieti ”

( prehra )

” Nevládzem ti to nepovedať ”

- aj tak si mi to už všetko povedal – naznačil -

( dohra )

” Akože pomoc… ”

Nevedel zdvihnúť telefón , len v duchu zúfalo zastonal…

Sadol si do kresla a tentoraz sa začal so sebou rozprávať sám.

” Tak, čo som všetko získal od žien , to po čom som túžil …”
” Lásku, oddanosť, sex, priateľstvo a opäť lásku, ktorá bola zo všetkého najcennejšia. Materinská, priateľská . .. ”
” Ostatok , povedzme si na rovinu, bolo akosi choré… ”

” To prázdno, čo teraz zažívam , je desivé ”
” Naplnený až po okraj, vyhoretý až do dna… ”

” Niečo mi ale chýba, prečo sa neviem vzdať svojho ” poslania ” ”
” Možno práve to stať sa ním naozaj, to naozaj je mienené ” nepovrchne ” …

” Služba žene .. ” ” hmmm ”

” O tom vravela fue ? ”
” Služba ? ”

” A o tom mi vraví aj…”

Zarazil sa do miestnosti dakto vošiel…

” Zinzren, ty si prišla ? ”
- nie len som si po niečo prišla, ale ak chceš možem tu chvíľu ostať pri tvojom rozímaní. -

- Kľudne pokračuj, ja si niečo prečítam zatiaľ v tvojej prítomnosti . Mám tu jednu poviedku od mojej priatelky. -
” Ako sa máš ”

- V pohode, ty nevyzeráš dobre -

” Viem , práve na tom pracujem ” zasmiali sa…

Obaja sa ponorili do svojich úvah, Zinzren do tých svojich , písanych, a Sinu zas do tých svojich , vznikajúcich práve v hlave…
” Na čo mi je toľká pozornosť ženy… ” ” Vidím, že často to robím pre seba a som spokojný, keď žena na mňa myslí, prípadne sa trápi kôli mne, akoby ma tešilo jej trápenie… ”

Nebolo to nič čo by chcel počut. Musí to zvážiť ešte raz. Niečo mu opäť na tom nesedelo. Aj keď často sa sám nezdá sebe, ako čistý. Táto veta mu sice výražala dych ale zrejme to nebola pravda celá a ani úplná..

” Ak je teda žena tá, čo sa trápi pre mňa, musí ju trápiť aj vzťah , že je tak ochotná, sa pozrieť na mňa tým očkom. A dokonca vysielať signáli aj cez vedlajší stôl, bez toho aby sme sa už dokonca našho stretnutia pozreli. ” ” Áno rozumiem tomu tak, aj vďaka jednomu takému stretnutiu dnes. ” ” Ak si ho špecifikujem a rozbalím pocity, to všetko tam je. ” ” Áno, aj to ako ma chce a túži po mne. ” Dávam jej nádeje. Ale na čo nádeje ? ” ” Veď nie sme malí ! ” Nádeje už dávno nedávam ” .

Sinu myslel , zamyslel a potom pozrel na Zinzren. Usmiala sa na jeho , akoby vedela čo mu ide hlavou. A zavrela oči akoby si toto miesto chcela vychutnať posledný krát…

Sinu sa zamyslel a zamaskoval do seba. Zinzren si pootvoreným očkom obzrela Sinovu tvár a povedala .
- neni si za šecko vinný Sinu, netráp sa prosím -

” Ďakujem , vidím to kupodivu jasnejšie, keď si v pravý čas povedala, to čo si povedala… ” ” Vidím , že ťa začal učiť starec, ako aj nás ”
- Shock je oka, ver mi, aj keď ja až toľko potom netúžim , čo sa chcete naučiť vy. -

” Vieš že ani ja nie už ? ”
- Tak ho pošlime het -
” Ten nás určite počul už ”
- Nie Sinu , on nie je pánboh -

- Len vie niečo , čo my nie -

< Tentoraz som vás počul , mladí moji. Ale už idem spať, dobrú noc, zajtra sa možno rozídeme, vďaka… >

( vytriezvenie )

” Bolí ma všetko , všetko starec, zlyhal som , nesprávne som si vybral cestu kurtizana ! ”

< Prosím kľud Sinu, možno si si vybral správne, možno nie, každpopádne ma poslala Fue sem, ak by sa niečo stalo , ako toto napríklad, ak chceš dnes tu budem spovedník, len pre teba, ak teda máš chuť o tom hovoriť. >

” Neviem ”
” Mám pocit, že všeci z nás v tom majú jasno, iba ja sa neviem rozhodnúť či s tým skoncovať , alebo sa tomu naplno oddať. ”

< Určite som vás neprišiel učiť čarovať , som tu preto aby som práve toto počúval >
Sinu zarazene na neho kukal.

< Nie je nič dôležitejšie ako sa správne rozhodnúť, ale na tom nezáleži, mal som tu byť ako opora, uvidíme dnes či sa osvedčím >
Sinu neprestal zarazene pozerať, ale začal mu dôverovať.

” Tak hovor starec, tentoraz ja budem počúvať teba ”
< Vidíš si zatrpknutý >

” Vážne , o tom viem ja svoje. ” Sinu onemel, pozrel sa sám na seba, a rozbilo mu to ilúziu o ňom , čo si už myslel že je z toho vonka

” Potrebujem milovať pane, ale kurtizánstvo už mi toto nedáva ”
” To je celý problém ”
< Možno si došiel na koniec toho čoho si hľadal , možno práve teraz sa rozhoduješ ako ešte zostať naďalej a hlavne prečo , možno práve pre tu lásku k žene, ženám … >

” Potrebujem kávu… ”

< aj ja…>
< pozri sa von oknom >

” Sinu onemel, ako po niekoľký krát dnes večer ”
John len dodal < je rok 1826 >

” Ďakujem ”
< Ale ako som povedal, toto som vás neprišiel učiť >
< A to si si ani nevšimol , že máš iné šaty >
” Teraz už úplne vyzerám ako buzna ”

” Prečo som tak strašidelne vyčerpaný ”
< meníš sa , to staré ťa už neživý , respektíve to neživýš ani ty, povedal by si že si ľahký, ale to skôr ťažké odišlo, ale to ťa robilo živým, teraz ťa ale živiť bude dačo iné, je v tebe prázdno, spravil si priestor na nové, preto ti je od únavy na odpadnutie. Lebo nemáš v tele náboj dostatočne silný na pohyb čohokoľvek v tebe. Ale vzniká už nový a preto sa preberáš a preto si opäť naspäť v roku 2012 a preto aj práve prichádza Jan a opäť tu s nami sedí Zinzren >

( Do piči kámoši…. )

- Do piči kámoši , neuveríte mi čo sa mi stalo… -

” No to neuveríš ani ty mne ”
- vyzeráš dáako staro Sinu -

” No to hej , aj tak si pripadám ”

< Dobre chlapci , ja vás už teraz naozaj opustím , Zinzren bolo mi cťou …>
A starý pán odišiel….

Zvoní telefón
- Fue ? -
” No… ”

- Prídeš k nám – ?
“Áno ” ….

” Tak čo chlapci , služba k ženám , služba k ženám ? ? ”
” Zajtra som u vás, pa ”

( vzťahy )

” Dneska je dosť smutno ”

- nerob, ja som sa dnes musel spiť… -
” Ja neviem Janú ”
” Rve mi dušu ”

- Je mi zle , asi idem vracať -
” Mám pocit že sa nezvládame. Super, choď ”

RANO

Všetky moje rany, v jednom hlbokom smútku
v jedno ráno sa zliali do jedno celku

- Sinu ? -
” Áno ? ”

- Prečo ? -
” Pre fantáziu a vášeň ”
” Možno slabosť, možno zatrpnutie, možno bolesť a mastičky na ňu ”
” ČO ty si o tom myslíš ? ”
- Sinu , mne je to jedno ! – Ja som iný ako ty -
- Mne prídeš Sinu krutý ako ja -

Sinu sa zahanbil…. dlho mlčal, pozeral sa na prežiarené slnko, spoza drevených žalúzií ….

- Ale ja nedokážem tak milovať ako ty, len pre tú bolesť straty , keď opúšťaš milú -
- neviem, chvíľu nemám chuť nadávať , a vieš moje posledné obdobie , mi tak ako tebe spečatilo veľa -
- ja už nemožem cúvnuť, presne ako ty… -
- aj keď to divadlo , s poslaním je dzive -

- mňa celkom nezajíma -
- mňa zajíma ako sa dám dokopy a de je problém -

” Chápem ”
” Dáme si kávu ? ”
-.-

” Ako dvaja zatratenci , čo majú, len jeden druhého… ”
” Vieš kedysi som si myslel, že priateľstvo je viac… ”

” Ale ako som stratil , strašne veľa známych ”
” Uvedomil som si ako brutálne mi vystačí , človek čo je ako ja… ”

” Čo je ako ty… ”
” Jeden… ”

- Aj ja teba Sinu , aj ja teba… -

- Dobrá káva -

” Jo .. ”

( bol som idiot )

” Stratil som tak veľa Janu ”

- Mi dačo hovor, ale toto obdobie je na niečo dobré. Proste budeme slobodnejší , medzi ľudmi ktorých máme radi, srdce je nekomromisné, to nevie skoro nik -

- ľudia si snažia nalhávať , nejaké kompromisi, nejaké čudné dohody ” priateľstiev ” -

” Súhlasim ”

” Čo spravíme ”

- Neviem , ale bude to po novom -
- Všetko , naša nasledujúca cesta autom, nové vnimanie vzduchu , slnka, ľudí -

- Naše kamenné pohľady , plné srdca, pre seba, pre tých čo nám rozumejú -

- A ostatných možme… -

” Fakovať … ”

( strácam seba )

- je koniec Sinu, nemelanchonikuj tu , sadaj do auta -

- v aute rozpustíš svoj smútok do krásy -

” Počkaj ! :) ”

- Ne, čakám ťa dole.. -

” Oka, hneď prídem … ”

- Ka -

” Alebo počkaj , už idem ”

Dvere sa zabuchli, ten deň stále svietil, bol ako každý iný , keď sa nedá už dýchať teplom. Ale tento bol iný, bol nový a všetko praskalo v starých spojeniach s minulosťou. Boli slobodný, mladí opäť. Ďen pred, večer sa nie veľmi priateľsky rozlučil s jednou….. Románik , čo pre neho tak veľa neznamel tak veľa ako pre ňu. Ale veci nie sú, tak ako by sme chceli. Potrápil ju, vždy tak nevinná žena, keď sa jedná o trojuholník, vždy žiarlivý muž, potupený. Tak známy príbeh , v ktorom hral už všetky role. Pobavene sa usmial, s trochou trpkosti na perách, a výsmechom vážnosti tejto situácie pre nich… Nehral v tom žiadnu rolu, že sa pred jeho očami rozpadla jedna rola ich snehového snu o tom , že si budú rozumieť. Kto vie možno tento slnečný deň je daždivý….

” Ešte viac si budem vyberať… ”
” A nebudem sa vrhať do náruče , každej ktorá to chce ”

” Piči naštartuj … ”

- OKA ! oka ! locó ! -
” Čo ideme do španielska ? ”

- S tými peniazmi tak akurát do Tatier -
- Fakóo -

” Mám pocit, že strácam seba ”
- Nič také , ty strácaš neseba… -

( zaplatil som )

Sinu si zobral baterku a šiel hľadať vo večerných hodinách miesto , kde zmizol John. Jemne blikala svetelná stopa, čmuha ktorú Shock zanechal… Sinu najprv neveril, ale po tom sa hneď napojil… Sledoval čmuhy vzdialené od seba asi 15 krokov. Blúdil po starej komunistickej bani, až sa dostal do brezového mini hájika. Zastal na mieste ktoré vyzeralo ako kruh a bolo zložené z tých čmuh. Sinu na chvíľu zaváhal, pocítil chlad smrti.

Vstúpil do kruhu.

{ dobrá práca Sinu } – ozvalo sa, teraz možeš ” kontaktovať ” Jana, bude ťa počuť.

Nebolo treba Sinu ho cítil, a cítil sa v bezpečí, nie ako keď to robieval za ” triezveho ” vnímania…

< Ak budeš takto váhať, zasekneš sa >

” Už sa stalo ” – naproti všetkému ostal Sinu chladným, chcel tento priestor preskúmať.

” Akoby som sa nemohol dostať cez túto blanu, asi ani netreba. Už ma nebaví takto riskovať, viem , že za tou blanou sú sili, ktoré ma môžu roztrhať, a ja ich už nepotrebujem ovládať. ”

Sinu sa cítil malý a v bezpečí. Cítil tentoraz konečne pokoru, pred týmito silami , ktoré riadia naše životy…

Odovzdal sa…blana praskla…a on sa prebudil na mieste, kde tá baňa ešte nestála…

Shock ho už čakal…

{ Je vojna }
< < Ale v tomto meste je kľud > >
< Prosím následuj ma >
{ máme stretnutie }

” Dobrý deň ”

Žena sa na neho pozrela, očami naznačila že je noc.

Sinu zatrpčil
Obaja sa rozosmiali, Shock a tá žena.

“Ďakujem, verím že to bude pre mňa užitočné ”

Žena sa spokojene usmievala
/ volám sa karma /

” Ja som sinu ”
/ viem /

/ Vieš , že vieš… čo chceš a vieš , že ti chcem odovzdať /
/ Poďme teda, nazzisti , tu sliedia a sú spytí /
/ Jeden , z nich si ty. Chcel si sa predsa niečo naučiť z minulých životov nie? /

” Som nadšený, byť tam , čoho som sa najviac bál ” – povedal si pre seba , v hlave Sinu
Karma sa na neho otočila , akoby rozumela , čo si povedal sám pre seba v hlave….

/ Poďme už prosím Vás , som z vás nervózna a dnes nemám veľa energie, šukala som s jedným gestapákom /
Shock ju chytil za ruku, láskyplne a viedli sa navzájom , udupanými mini dunami hliny , pomedzi brezi…..

: RÁNO :

- Chceš čaj , alebo kávu , pečivo ? -
“Ďakujem , asi všetko… ”
- tu sme v bezpečí, aspoň teraz a práve -
- Shock sa “šiel prejsť” – niečo vybaviť -

- Máme kopec otázok , čo ti musím zodpovedať -
- A ja mám kopec bolesti , ktorú ti chcem venovať -
- Si v tom dobrý, keď ju prímaš -

- Ako prvé ti poviem , že nie je dôležité či vieš čítať minulé životy -
- V každom živote sa ti to aj tak vráti, ako sa hovorí -

- Ty si napríklad bezdôvodne pichol v detsve zápalku do oka rybi, len preto aby si ukázal kamarátovy, že vieš rybu trápiť aj ty, viem urobil si to z lásky , aby ťa mal rád. Pritom prírodu miluješ viac ako ľudí…. -

- Prešlo veľa rokov a ty si nemal chuť na rybu a bál si sa že sa ti zapichne kost do krku , keď nejakú budeš jesť -
- včera si niekomu pomohol, v nasadení obety -
- Ku sklonku dňa si dostal po cca 30 rokoch chuť na rybu -
- Nemusím ti vysvetlovať, súvislosti… -

- Nie nadarmo ma volajú karma -

- To je celé čo som ti chcela vysvetliť. -
- Ide Šok -
- Zbohom priateľ moj, a ďakujem za zbavenie bolesti, už vieš čo s ňou… -
- Možno sa ešte uvidíme, možno teraz ja prídem navštíviť ja vás… -
- Darček ktorý mi chceš venovať, si vyzdvihnem sama, ďakujem.. ” – ”

< Teraz sa musíš naučiť , robiť čmuhy ty >
< Robíš ich, len ty vlastné nevidíš >

Sinu v tom momente videl už svoje…
{ Dobre teraz si zapamätaj, ako sa robia, čmuhy pre niekoho }

Sinu zo srandy nakreslil oblúk do vzduchu a pretiahol ho až do kruhu….

” Zaplatil … ” Pomyslel si …a splatím….

Predtým než vošiel do kruhu, medzi malým radom stromov… Zahliadol na lavičke mladého nazzíka, ako sa rozpráva s brutálne krásnou ženou v krásnych šatách…

” Moment ! ”
” VEĎ ja ju poznám… ”

Túto myšlienku si zobral už do kruhu ktorý opísal.. Prenos tentoraz trval veľmi krátku chvíľu a prešiel do veľmi slnečného dňa…Ale cestou si stihol prebrať v hlave kto tá žena bola, s “ním” sedela na tej lavičke….

( Stoj )

STOJ !

Sinu nevedel rozoznať, či zatkli Jana Nemci alebo Rusi, partizáni.

” Lež ticho ” povedala karma

- nevedel som , že “vojačka” -
” V tejto vojne, musíš bojovať za seba a tých čo miluješ ” ” V tvojej dobe ste viacerí, kto ste sami sebou ”
” V mojej dobe, sme tí čo sme sami sebou , obklúčený pod napetím zo všetkých strán ”

” Všimni si seba, práve prichádzaš, Jan ti je sympatický, preto vyjednávaš s partizánmi o jeho prepustení. Hraješ na šecky strany , ako si si mohol všimnúť, ale už v tomto živote začínaš cítiť čo je správne, ako aj v iných samozrejme, narodil si sa v počiatku tak… ”

” Teraz budeš musieť zareagovať, a zoznámiť sa sám so sebou, ideme do boja. Dúfam, že si pripravený…”

Sinu mal trochu vyrazený dych a Karma mu do ruky vtisla dýku…

” Všimaj si seba v boji a nechci zomrieť, to je celé prosím ťa.. ”

Celé to prebehlo veľmi rýchlo , keď sa Sinu vrhal do malého davu , prvý kto ho zbadal bol Sinu sám akožto nazzi dôstojník. Sinu nazzii celkom rýchlo pochopil , kto je kto a okamžite sa pridal na tú svoju správnu stranu, keď bohužial začali padať tela dole…

Ostali, Sinu, ten z Košic z doby 2012 , Sinu nazzi, Karma, Jan z doby 2012.

Z poza stromov sa vystrčil Shock.

< Dosť ! >

< Karma , >

Všetci na seba pozerali , na zemi ležalo za 9 sekúnd, 7 mŕtvych….

” V tomto vedieme konflikt medzi sebou s Johnom, Sinu… ”

Vzduch sa výril, účastnici zdvihli hlavy, v absolutnej tichosti , len za hluku vetra akoby v korunách stromov, sa nad cestou v lese , vznášalo vzášadlo. Z neho sa na malý dav uprene pozerala Fue…

” V tomto som v konflikte aj s Fue, ona nezabíja nikdy … ”

Všetci naskočili , lebo na to miesto sa už hrnuli nákladiaky nazzi ľudí….

Sinu si ešte stačil zamrmlať popod nos ” na toto už som aj ja veľa ”
Jan sa zasmial , lebo vedel že Sinu rád prehadzuje slovíčka…

Karma sa prísne pozrela na Sina z doby 2012 a sledovala pri tom Sina nazzi, obaja sa pozerali von okienkom ako ubehuje krajina, a leteli k ruským hraniciam k malej dedinke na cípe s Polskom. Prelietavali cez bojište a Sinovy 2012 vŕtalo v hlave ako bezpečne robia prelet.

Zadíval sa do očí Karme a hanbil sa za to čo zistil ” Zabíjam rád ” , Karma sa na neho pozrela hrozivo láskyplne, plná porozumení …
Sinu onemel, začal sa prvý raz báť, báť sám seba…

” To je v poriadku Sinu, dáš si čaj kávu alebo pečivo … ”
” Bez pochopenia to celé budeš mať k ničomu… ”

” Ľubim ťa Sinu…. ”

- Aj ja teba karma -

” Nič nie je len tak , viem že sa budeš chcieť zabiť…. ”

- Sinu nazzi to v tomto živote spraví… -

” Robíš to vo veľa životoch, zabíjaš seba a ostatných ”
” Preto vo svojej dobe máš pocit , že si nezaslúžiš žiť… ”

” Ale pozor, dávaš život aj …tak ako ho berieš… ”
” Nezabúdaj na to nikdy… ”

” Pamätáš sa ako si mal , ako malý chlapes rád ninje ? ”
” Kým ti to Otec nezakázal… ”

” Vždy zabíjaš pod rúškom spravodlivosti… ”
” Ver mi vidím ti srdce, viac ako ty sám… ”

- Čo s tým ? -

” Pochopiš to keď uvidíš seba zomierať vlastnou rukou, bude to už čoskoro , ver mi , cítim to….”

< Pristávame > ozvala sa Feu z predu….

( Smrť )

Prvý vystúpil Sinu nazzi, tak ako sa usmival , pretože bol slnečný deň a cítil sa počas letu ako s rodinou, ktorú tak dlho hladal, prestal sa smiať…

Jeho záľuba bola mistika aj v tejto dobe počas vojny, a jeho postavenie mu prinášalo poznatky bežne skryté obyčajným ľudom. Nedostal sa až tak ďaleko ako náš Sinu z roku 2012. Ale, no každopádne pobavený, i keď trochu ľahkovážny, vystupoval zo vznášadla teda prvý.

Do očí mu blesko – rýchlo vhnalo slzy …

Dedinka bola prázdna, ale všade dýchala smrť, tú sa už náš Nazzi Sinu naučil vnímať . Nevedel prísť na to , kde sú mŕtvoli….

Karma sa na neho pozrela

/ Sú nalepené na stenách , vojdi do domu a pozri sa, alebo si obzri tie steny na ktoré sa pozeráš teraz , tie slizké fľaky sú ženy, to čierne sú deti a to modré sú muži… /

Sinu nazzi si kľakol na zem , oči mu zčerveneli hnevom a zúfalstvom…..

Shock viedol skupinu okolo domov a Sina Nazzi si nevšímal….

” Všetko bolo tak kruté ” – hovoril si pre seba Sinu 2012
” My, to čo sa stalo… ”
” Ta krutosť s ktorou som prímal tieto extrémne zmeny nálad… ”

Skupinka kráčala k studni… to ticho praskalo….

Shock sa snažil vysvetliť , že by tu nemali byť…
No Fue ho napomenula…

{ Poďme ďalej } zavelila Fue….

” Čo je správne…. ” pýtal sa sám seba Sinu 2012

Medzi tým Sinu nazzi zmizol v lese…

- Správne … – ozvala sa Fue do 2012 Sinovej 2012 hlavy
pokračovala – musíš, to zistiť sám, je mi ľuto….rozmýšlaj… -

” Neviem , negatívne a pozitívne sa mi zlialo do celku…. ”

- Ja som karma a stále tomu nerozumiem… -

- Ak by to malo byť inak, nikdy by sme sa ďalej už nič nenaučili…. -

” Mám chuť sa zabiť…. ”
- neboj sa Sinu nazzi , to spraví za teba, prečo , to pochopíš až vo svojej dobe…. -

” Jediné , čo ti možem poradiť je , že ja sa učím zo zákonov, ale myslím tých vesmírnych…. ”

{ vráťme sa do lode… tu už sme našli , čo sme hľadali… }

Fue mala vyplakané oči , keď prechádzala okolo Sina 2012.

Tentoraz plakali všetci…

Sinu nazzi už nie, stratil sa niekde v lese s nožom na krku….

” Už nebudem zabíjať Karma…. ”

Karma sa na neho pozrela a povedala – ” Ty vieš… ”
” Tvoje mesto v tvojej dobe , nie je vo vojne a ty nestrácaš ktorých miluješ… ”

Fue sa na neho pozrela vďakou…..

Všetkým puklo srdce, psychické, lebo v lese puklo Sinovy nazzi to fyzické….

Nastúpili do vznášadla rýchlo , lebo ich dačo začalo sledovať….

Jan povedal < to je psycho… >

( Jan )

Sinu sa preberal v aute, kabriolete, na ceste.

Ako obvykle je slnečný deň….

< Daj mi cigu Janu, prosím ťa… >

” Zober si , sú vzadu. ”

” Vieš nad čím som rozmýšlal ”

- nie. -

” Že tie naše vzruchy, nemôžu trvať väčšne , že proste normálny stav je normálny stav. Stav vyrovnania, vyrovnanosti, poriadku. ”

” Žijeme trošku ako podkany, veľmi emočne vybudené. ”
< myslíš , že ma táto cesta ukľudní ? >

” Sinu.. ”

- no… -

” Som smrtelne chorý, asi zomriem… ”

Sinu sa začal už od zúfalstva smiať, ale predsa len tú hlavu chladnú mal…

- no a ja si nezaslúžim žiť, a mňa tento pocit straší väčšne… -

” Mali by sme vyhľadať , naš level priateľov, už mi z tých učiteľov ide prasknúť hlava… ”
- Suhlasím. -

Určite sa usmial keď to povedal ….

” Možeš, nejakej zavolať… už aj vytáčam, podávam ti mobil… ”

- komu volám -

” Uvidíš, ja zatiaľ budem hľadať miesto na otočenia auta… ”
” Chcel si s ňou predsa hovoriť, stretnúť sa s ňou. ”

” Miluješ ju predsa , nie ? ”

- tentoraz už milujem obe strany -

TELEFÓN :

” Prosím “

- ahoj to som ja Sinu, -
” Čakala som, že zavoláš, chceš ma asi pozvať na tu kávu…môžem ti len povedať, že stretnúť sa s tebou chcem… “
- dobre. -

” Ale rada by som prišla , keby prišiel aj Jan… ”
- on to vie… -

” Dobre , tak kedy a kde sa stretneme… “
- hneď, pred tescom…. -

” Dobre, budem tam za päťnásť …”

dlhé ticho….

” minút…. “

AUTO :

” Aspoň ťa to schladí Sinu… ”
- vidím , že si na mňa pripravil peknú budu Jan… -
- Dobre vieš , že som porazil svoju žiarlivosť… -
” uvidíme… ”
” Aj ja ťa chcem dačo naučiť…. ”

- neska si samé prekvapenie Januško… -
- možno tam nakoniec nepojdem s vami… -

” Takéto poníženie si predsa nenecháš újsť…. ”

( Zvláštny pocit )

Mala na sebe biele dlhé šaty, je leto , tak patrične aj tenké….

Bola jemná a oboch chcela rovnako, ale jednoho tak a druhého tak…

Ale obaja v ten moment, už nechceli ju….

Dohodli sa že sa teraz rozídu, a tesne pred večerom sa stretnú opäť pred tescom… tentoraz pôjdu spolu na večeru…

Opäť ju obaja milovali….

Ale teraz ona ich ne…

” Sana ? ”
- Áno. -

{ už nič } pozrel káravo Jan na Sina….

{ Tu ideme, do slona }
- Okej… -

” Idem si kúpiť cigarety…”
{ Veď ty kuriš tabak… }

” No a … ”

Sinu odšiel , za roh fajčiť cigaretu…

Medzi tým sa Sana a Jan usadili a objednali dve pizze, a keď si dávali pivo, SANA prehovorila. Pozrela sa na neho lesklími očami a bola Janom očarená. Chcela ho pobozkať, ale neurobila to a sťažka vypľúvala slová pomaly von…

Sinu si vtedy vonka uvedomil, že srdce jej zlomia celé a nie len polku…

Čím viac bola sana rozpálená, tým viac Jan chladol.

V tom vošiel Sinu a sadol si k nim, usmial sa asi najkrutejšie a najchladnejšie ako len vedel….
Zarazil sa…

Sana nechápavo na nich pozerala.

Ale obaja Sinu aj Jan vedeli , že toto dievča si uvedomuje veci oveľa rýchlejšie ako ony…

{ Sana, si jedna z nás, vytvor s nami spojenectvo… }
Sana ešte dvarazy zaklipkala očami, a potom sa ozvala…

Teraz som stratila polku srdca ako ty Sinu ?

” Nie, celé…”
” Tvoja čistota , sa chcela pre nás obetovať ”
” Teda aspoň v tvojom ponímaní… ”

” Čo sa ale naozaj stalo , je že sa v tvojom ponímaní odkryla tvoja zlá stránka… ”

{ Na ktorú nie si zvyknutá, alebo radšej by si bola aby nebola.. }

” je bežne u teba viditeľná u ľudí , ktorý majú záujem to vidieť, alebo sú “obeťami” , bežne to ale nevidíš ty, a keď to vidíš myslíš si, že to vlastne nie si ty…”

{ Že to je niečo zlé v tebe , čo nie si ty… }

{ Teraz choď preč, my to zaplatíme… }

- Ja už som to platila, chlapci… -

” Sklamaná ? ”

- Áno… – zo seba…viac ako z vás… -

{ ” To prejde ” }

Sana mlčky vykráčala von, s pozdravom smútného pohľadu lásky odovzdania im dvom….

( SANA )

Sana sa bola prejsť s jedným nápadníkom…

Boli v lese, ktorý tak milovala a on mu nerozumel, tak ako nerozumel viac veciach ktoré cítila…a on vlastne nechcel….

Mala ale chvíľu čas na seba, keď jej zbieral kvety… do kytice…

” milé pomyslela si… ”

Ako to že tí mladí muži ma milovali viac ako ja sama seba….

Srdce jej začalo búšiť, nie pre nich dvoch, ale sama pre seba…
Pre seba milovaná tak ako dávno už nie…

” Že vraj zlomené srdce.. ”
” Figliari jedny ”

Sana sa v ten moment milovala viac ako to čo si myslela , včera že je láska. Aj tú prírodu akosi začala vnímať inak. A spev vtáka jej pripadal plný lásky, iný akoby ho predtým nikdy nevnímala…

Proti svojej vôli, a určite aj proti vôli toho mladíka, ktorý bol ponorený tak do svojej činnosti zbieraním kvetou pre Sanu , že zabudol na Sanu.
Vytočila číslo Sina…

TELEFÓN :

” Chcela by som ti toho toľko povedať, čo som si nechávala len pre niekoho , kto bude rozumieť… ”

( stužka )

Jan sa zamiloval , v inom čase a v iný deň….

Zamiloval sa aj v tomto čase a v tento deň….

Prechádzal sa po nábreží hornádu….

Keď tu zrazu zbadá jeleňa, teda skôr jelenicu. Ale teda majestátnosť jeleňa.

Skrátka mužná žena… krásna… hrdá…

Jan ale skazený…..oproti nej….

Žena mstivá z poslednej lásky, zbadala svoj objekt hnevu…

Jan sa po celý ten čas cítil v ohrození, ruky sa mu potili, a kolená mäkkli…

Má prejsť okolo nej , alebo sa otočiť, …. akurát že už nebolo kam.

Žena , teraz sa mu už zdala ako dievča…. Sa ne neho usmialo…

V očiach pomsta…. to Jana priťahovalo….

” Zle je Sinu zle je… ”

- V tomto si v tom sám Jano… -

” Viem… ” ” Len som to skúsil… ”

- nevadí, ja mám dosť problémov so Sanou… -

” Už chápem , prečo bývajú ženy, niektoré také veľké samice…. ”

- Dobrý deň -

” Bez boja neprehrám ” , povedal si ešte raz pre seba Jan

” Dobrý ”

V blesku očí mu uvidelo, že má muža ktorý ho ešte dnes zo žiarlivosti môže zmlátiť…
Jan sa cítil , ako sa mení….

- gut job, my friend.. -
ozvalo sa v hlave Janovy….

- Teraz sa už kľudne môžeš na ňu vysrať , zober auto, a s prepáčenim ju pošli do piče… -

” Okej … – Odvetil Jan Sinovy….

Prešiel okolo ” Dámy ” akoby sa nestretli… otvoril dvere….auta…a ešte raz sa na ňu pozrel…a vtedy ho napadlo…
” ONA nie je krásna… ”

Na káve :

/ to čo bolo do piče… /

” Musíš mať silnú väzbu na ten typ žien, že ťa to tak rozrušilo… ”
/ už nie… /
” Daj si kávu… ”
/ Dik Sinu , že si prišiel… /

( krv )

” Nemôžeme si robiť , čo chceme…. ”

/ Viem, ale mal by si to vedieť hlavne ty… /

Karma odbehla do jaskyne….

Shock , bol nazlostený , mával rukami , a vysvetloval dačo Karme….

Sinu si položil , hlavu do dlaní a prvý raz mal pocit, že chce cúvnuť a oľutoval , že je tu ….
Tentoraz , nie že by si nerozumel, ale nechcel si rozumieť.

” Takže sám sebou ” - povedal si pre seba….

Fue prikráčala k nemu, sneh vrzgal…. a on sa vzdal….

Fue mu chytila hlavu a dala mu silný bozk plný vášne….

{ sme vojaci Sinu, kurtizáni }

{ A niektorí sme vrahovia , ako ty a ja… }

Sinu sa uzrutne rozplakal….do svojich rúk….

STRÁŽ :

< Rozmiestnite sa na miesta > , znelo pošepkanie do hláv ….
Bez toho aby si Sinu utrel slzy, začal všetkých v pohyboch vetra utišovať sneh, nahodených do strán a skrytých za stromov…..

Bolo ticho…..

Sinu cítil krv, tep žíl vo vzduchu ale nikoho nevidel….menil sa na zviera….

/ dobre Sinu / povedala karma….

Karma dala príkaz, nech nechajú pracovať len Sina….

Shock tentoraz neprotestoval, len bol ticho zúfali a sklamaný , že opäť sa ide zabíjať….

( Sila )

{ Prosím ťa Sinu vezmi ma niekde…. }

/ A kde by si chcela… /

{ Neviem tam kde sa dobre zomiera…. }

Sinu ju chcel prehovoriť, nech také nevraví…ale sám také to niečo zažíval denno denne….

{ Nesnaž sa byť silný , za každú cenu Sinu }
Sinu chcel vzdorovať, a to ho primelo pomlčať….

{ Chceš sa rozprávať o bohu ? }

/ možno neviem /

{ Je kam ísť…? }

/ je… bohužial opäť viem čo robím… /

/ Tak poď… /

Sana sa nechala “vziať” …. vedela že o deň neskôr bude veľmi plakať….

Sadli do vznášadla a keď tak leteli…Sana začala sama od seba rozprávať…..

{ Máš kamenné srdce Sinu, možno je to krutosť, ktorá ti bráni milovať…opäť }

Sinu nechápal , bol už roky preplnený láskou, ale bolesť na hrudi mu prezrádzala pravdu….

Míňali čermelské údolie, od Jahodnej, smerom na prešov, Sinu nastavil autopilota, a sledoval dravca ako letí popri, ako ten najlepší priateľ.

/ Niekedy mám pocit že musím stáť na strane zvierat viac ako ľudí…. /

{ Na čo Sinu…. }
{ Ľudia azda nie sú podstaný ? … }

/ Neviem… /

/ Zisťujem , že sme naozaj každý iný… /

{ Len by si ma mohol menej znásilňovať… do vecí… }

/ ja som bol trpezlivý dosť… / / pani zlatá… /

Prešov :

/ Máš pocit že tu by si chcela zostarnúť ? /
{ S tebou? }

/ Sana, nepochybuj o mojej láske , pochybuj o mojom vzťahu k tebe… /

/ Čaká ťa výcvik… /
/ Tu máš výstroj, pozdrav Fue… /

{ Sinu ? }

/ Áno ? /

{ Myslíš , že sa dá takto milovať ? }

/ A ako by si inak chcela … /

( zostrel )

” Do piči matky kurwy ! ! ”

” Môže mi niekto povedať, čo ma zostrelilo ? ? ”

- nie – Ozvala sa Fue, z vysielačky….
- je to súčasť výcviku… -

- Poraď si prosím…a potom zavolaj… nemožem teraz mínať energiu na telepatiu… -

Sinu sa rútil do lesa….

< Presuň sa do iného roku, Sinu, nebolo by dobré keby si skroskotal teraz tu… >

( milovať )

” Nevedela som , že je tak silné milovať , bez vzťahu.. ”

- Tým sa netráp dieťa moje… -

” Nemyslím že sa trápim… ”

- Čiže už nechceš vzťah ? -

Sana mlčala…..

” Fue ? ”

- No… -

” Ja chcem oboje… ”

- Ak je teda tak, je to tvoja voľba, ak ale chceš o tom vedieť viac… pýtaj sa… -

” Myslíš… že Sinu… ”

- Sinu , by ti o tom mal povedať viac…sám… -

Sinu :

{ Sanička , mohla by si mi podať ten papier zo stola , prosím ťa…. }

” A ja by som ťa zas poprosila, mi niečo vysvetliť… ”

( nechcem zabíjať… )

” Fue ? ”

- Áno -

” je večer a ty si tak sama. Prečo ma nevoláš ? ”

- Nie je treba Sinu môj… -

” Karma ? ”
” Prečo toľko zabíjania ”

/ Spýtaj sa Fue /

Fue sa zamračila, nedala šancu na odpoveď, nikomu…

/ Nemusíš zabíjať, keď nechceš, ale vraha nikdy v sebe nepoprieš… /

- Len , preto že poznáš slabé miesta v nepriateľoch a priateľoch, nemúsiš túto intuíciu použiť na …. -
- Tak ako karma -
- Ale isto sa Karma dokáže rozhodnúť v ten moment inak, raz možno časom, možno ako ty… -

Karma za sa zamračila a spýtala sa

/ Kávu , čaj alebo pečivo ? /

( Armáda — )

V snehu stáli všetci čo sa pozerali.

Na diaľke stála armáda.

Vrany všade lietali.

Bolo mi samo.

Zastal čas.

Ostaný prichádzali.

Zvracal som skoro.

Tlak bol prisilný

Umierať tak často vyčerpáva.

Aj ja nechcem

ja tak nechcem

Zbrane v rukách

Metafory a abstrakty

A zase ta armáda
a čas sa nepohne ale ja sa hýbem

A hýbeme sa aj my všetci.

Armada teda stojí.

A vrany ako pozadie, v tom snehu , tak viditelné.

A teraz to začne, ten boj o seba, len preto že nás naháňajú , preto taký aký sme, vraví sa že pravdivý, že milovať treba, a treba preto spraviť šecko….

A tak preto teraz ta armáda, čo nám drtí kosti na pohľad už, a nás je tak málo. Presila preveliká, ale my nebojujeme, len stojíme v tom napätí , epickom súboji dobra a zla.

Zrazu neni úsudok, nie je koho súdiť, ale predsa sme proti sebe.

Armáda a ja
Armáda a my

Nezaútočiť a nevyhrať
a ten sneh
a tie vrany

Všecko tak poetické, smrtelné
definítivne
smrtelné

Tá armáda a ja.
VRAH vo mne

vykročil som prvý rozdrtiť to zlo raz a navždy, a za mnou sa pustili ostatný verne následovný ma mňa.

A tak začal boj a ja som vraždil, čiernych, nikdy nie bielych , lebo dobro je biele, svetlé božie a milujúce.

A tak sme vraždili a nik neprežil , celá armáda padla a my sme prežili všetci , lebo sme milovali a nechybili….

Už len sneh a stratené telá , ktoré pohltil vzduch, lebo akoby nikdy neboli.

My a len naša sloboda sa vzdať sami sebe, svojej láske a oddanosti jej,

Pochopil som seba tam na tom bojisku , a odkráčali do vznášadla sa preniesť do iného roku smrti…

Nik ma nekarhal zo staršín, brali ma už ako seberovného aj nás ostatných skoro tak….

Milovali sme ako obvykle každy centimeter života….

Vznášadlo sa opäť stratilo do roku 2012 , už opravené….

( Nechcem žiť , a predsa sa nezabijem )

” Nechcem žiť , a predsa sa nezabijem… ”

” Sinu , zachráň ma , topím sa v láske k tebe…”

/ daj si polievku, je na stole… /

/ Pustím hudbu nejakú ? /

” Áno, prosím ťa… ”

/ O čo teda ide.. /

” Stala som sa kurtizankou z dňa na deň, presnejšie z noci na noc… ” ” Potrebujem prejsť touto láskou k tebe , keď mi ju neopätuješ ? ”

/ Áno, jedine tak budeš schopná milovať… /

/ Vo vedľajšiej izbe je Zinzren , možeš sa spýtať jej, ona vo svojom veku je vzdelanejšia, v tomto a radí aj mne…

” Nie , viem čo by mi povedala… ”

” Budem musieť na čas odísť do ústrania. Dáš mi kľúče od chaty ? ”

/ Áno.. /

< mihnutie oka >

” Ako len popísať letný deň a zimu… ” - povedal Zimaul….

< Je to tvoje meno zimaul…. > Odvetila

” Prečo ja musím byť stále ten menej… ”

< Lebo , stále chceš byť viac… > .. pritákala sama sebe…

Zimaul mlčal…. a rozmýšľal….

” Viem , že mám choré srdce, a že z ľavého boka mi odteká kôli tomu energia ako krv z krvácajúcej rany… ”

Mlčala, potom sa zamyslela, pozrela na Zimaula a odvetila…

< Nie je to kôli tomu , že si porazený , ale kôli tomu , že nechceš byť porazený….. >

” Nerozumiem, prosím vysvetli… ”

< Nedá sa, musíš porozmýšľať sám …. ja musím teraz ísť…. >

Vyparila sa v nočnej hmle … ako vzduch….

” Zimaul sa zamyslel , prvý krák ho napadlo , že mu chce tá paní pomôcť sa dostať z tejto diery… ”

< Strach >

” Pomôž mi , prosím… ”

< A na čo , aj keby som chcela nemôžem ti pomôcť, nedá sa to … >

” Ako to že nie ? ”

< V tomto si musíš pomôcť sám, ty odo mňa chceš len energiu, akési záplatko na tvoju lenivosť si pomôcť sám… >

< Ale ja verím , že si vieš pomôcť sám, že sa dokážeš zmeniť…preto som tu ….a preto strácam s tebou čas… >

” Si krutá…. ”

< Menej ako ty, keď odo mňa chceš bezplatne , práve moju vlastnú energiu, ktorú možeš právom považovať za krv…v ľudskom tele… >

< Nerozumiem prečo vlastne, dávaš energiu ľudom, ktorý sa povyšujú nad teba, a ty sa ponižuješ pred mini >
< Práve z toho miesta ti odteká krv – energia, a si v takom stave ako si, umieraš…. práve kôli tomu… že jeden tvoj orgán v tele už nie je živený tvojou vlastnou energiou….. vždy robíš tú istú chybu , a aj keď ťa to bolí a ponižuje , roky to opakuješ dookola…. >

” Myslíš si , že sa zmením ? ”

< Paradoxne nie, to uvidíš sám. Ale tým že to prestaneš robiť, ťa okolie a ty sám seba , može považovať za zmeneného… >

< Musíš sa znovuzrodiť, tam na tom mieste kde umieraš…. ale môže sa stať, že naozaj umrieš, tým by si bol ako každý iný, ktorý raz umrie… >

” Tvoje slová sú ako pečať, inokedy vriaca inokedy chladná… ”
” Bolí ma čo hovoríš… ”

< Viem, ale aj viem že to musí prestať, lebo vieš že musí, keď chceš žiť, a vychutnávať si život. Alebo na druhej strane to vzdaj, a o život prídeš. >
< Sám vidíš ako je rana hlboká, a že už nie je z čoho dávať…. >

” Dobre poslúchnem ťa… ”

< Nejde o to, mal si na to prísť sám….Zimaul…. >

< cesta kroku >

Zimaul zrazu vedel , čo má robiť….

” Už viem , kto je kokot, a čo je sebavedomie… ”

Karma sa otočila, a stratila sa v noci ako kedysi , ako stále…

( zima je.. )

Zimaul kráčal

Sinu si ho všímal….

A vedel že s ním prichádza smrť…

Zimaulovy práve vysychali slzy, a tým že vstupoval medzi kruh kurtizánov, si uvedomoval svoju silu.

/ Prestaň ! … /

napomenula ho Karma…..

” Nechaj ho tak, …. ” povedal Sinu…..

” Také temno som ešte v “človeku” nevidel…. ”

/ aspoň budeme vedieť o nepriateľovy jeho slabiny / zakuckala sa Karma…. a z úst jej tiekla tmavá krv….

Zimaul sa utišoval a pozeral na Karmu…. tá už len mlčky padala na sneh…so široko otvorenými očami….

John Shock len nenechal dopadnúť karmu na zem , podoprel jej v švihu chrbát a odniesol si ju v lete na rukách . Stratil sa s ňou vo vzduchu…

Fšetci tupo, ticho , pozerali na Zimaula…. Ten nevedel , či sa ma hanbiť, či padnúť od bolesti na zem , alebo sa tešiť zo zvráteneho víťaztva pomsty…k ničomu, nikomu , len tak si uľaviť…

Jan chcel niečo robiť, ale Fue ho zastavila….očami….

Zimaul sa nedokázal rozhodnúť ani pre jeden pocit, dokázal prijať len v sebe, ” Som smrť… ”

Fue pristúpila k Zimaulovy, a povedala < Choď teraz za ten strom, potom ďalej do toho poľa, a keď ťa temnota zavolá, poškriab smrť nožom na steny svojho príbitku, možno už niečo pochopíš definitívne… >

Pod nohami Zimaula , vržďal sneh… bol už dosť ďaleko, ale nedokázal otočiť zrak… A tak sa snažil vykročiť. Ale nedokázal ani to , bol polepený strachom…. A tak stál…Skupinka ho v ďialke pozorovala….

Ostal teda stáť , a to sa práve začalo diať na tomto mieste, padol do víru vrán…. a zistil , že práve on bol ich nepriateľ z básne , ktorú písal v predošlých kapitolách Sinu. Čo teraz , všetci ho tam nenávidia, niekto mu sice rozumie , ale nie on sám . Zacítil , že toto je skúška, z ktorej sa práve chcel pozvraciať…

Z hrude sa mu pomaly začalo vysúvať biele, pomalé svetlo , mihotajúce sa krátkymi lúčmi na všetky strany…. vystupovalo čoraz vyšie k nebu a akoby búšilo na všetky hviezdy…. a vracalo sa do jeho hrude…. každým svojim úderom mu vracalo tlkot do jeho srdca a vravelo mu ” naprav veci… ”

Zimaul nedokázal, zniesť pomyslenie na to aby svoje chybi mal naprávať…tak ako na to nebol zvyknutý skoro nikdy….

Zároveň nedokázal zmeniť túto časť v sebe, tak odkrytú práve teraz…..

Rezalo ho na hrudi, práve nožom , ktorým smrť klepala na jeho steny….

V očiach mu praskalo… a trieštil všetky zrkadlá okolo seba , predstavy o ňom samotnom. Vtedy ho napadlo , že on nie je len to zlé.

V diali sa objavil kôň, ktorý ho cvalom lákal nasadnúť …

Zimaul ešte chvílu zaváhal, a prestal mať chuť sa predvádzať….. kôň pri ňom zastal. Z úst obom sálala para pri dychu….

Niektoré veci Zimaula presiahli, a tak začal balancovať…. Skupinka z diali zbystrela…. Zimaul zdrvený poznaním že niektoré chybi nenapraví, a že niektoré veci čo nemusí ani neunesie, sadol na koňa a pomaly docválal ku skupinke, ktorá sa už balila…preč…

< radosť… >

Večer, letný končiaci teplý slnečný melancholický

Auto – kabriolet ako vždy a porada… spovedanie sa….

a láska

” Zimaul ? ”

< Noo? >

” Ty si vlastne , ako malé dieťa… ” – povedal Jan a šoféroval ďalej, kabriolet.

< Kam to vlastne ideme ? >

” Trošku ťa vyliečiť z temoty… ”

< Aha…a to sa musí ? … > zaftipokoval Zimaul….

” Nie…ale máš jej veľa, neprimerane…. ” – dodal Jan…

Sinu, len pozeral dopredu a rozmýšľal a pozeral ako sa mení deň v noc. Zaspal a nad ránom vymenil Jana za volantom….

/ Zimaul ? /

< NO? >

/ Vieš o tom , že si ako ja? /

< Prečo ? >

< existuje >

” Chcel by som ťa opýtať Sinu, myslíš že exituje vyvolená žena ? ”

< Neviem, chvíľu má pocit že áno, teda spoň som mával…. >

” Nechceš sa viac o tom rozprávať ? ”

< Neviem , možno nastal ten čas… >

” Boli ženy, pri ktorých si to cítil ? ”

< No bolo ich celkom dosť, na to aby som prestal na to už myslieť… >

” Ale veríš, však ? ešte… ”



< Asi hej… >

< Ale ak sa tomu oddám , asi by ma to teraz veľmi rozpoltilo… >
< Vieš ja som teraz , kurtizan… >

” A to nepovoluje milovať len jednu ? vyvolenú ? ”

< No asi nie , to tažko… >

< Miluješ všetko totiž… :D >

< Kedysi som mával vzťahy, ale prestali ma baviť…teda nebavili ma nikdy… >

< Ja verím v lásku , a vzťahy ju nepovoľujú naplno… >

< Vzťahy si lásku stále vynucujú a ja som nebol výnimka… tiež som si vynucoval lásku… >

” Aha, rozumiem, tiež to tak nejak cítim vlastne, pod váhou slov ktoré si povedal , a rozpamätávam sa, že som to tiež tak mal… ”

< To nie len ty zimaul, to asi šeci… >

< Skôr by si sa teraz mal sústrediť na svoju nenávisť, od kedy si prišiel, všetci sme pocítili , že ju ešte máme…. >

” Ja si myslím Sinu, že nenávisti sa nedá zbaviť tak ako žiarlivosti, o ktorej si ma to naučil….že nanávisť vlastne asi tiež , patrí k nám ľudom… ”

< Takto som sa nad tým ešte nezamyslel, žiarlivosti sa po čase nebol problém zbaviť, teda ju priať, ale myslel som si, že nenávisť ozaj treba dať preč….asi máš pravdu… Zimaul :) Vedel som , že nás predsa niečo naučíš…. To vrhá úplne iné svetlo k mojim negatívnym vlastnostiam…aj keď neviem , prečo nad tým tak ešte rozmýšlam…veď je to jasné…. Zimaul , poď ideme na kávu… Dúfam , že je karma v poriadku… >

( Návšteva… )

Sinu si to odkráčal rovno do tmavého lesa, nepoznaný sám sebou a tak tlačený tlakom po poznaní sa…

Medzi stromami zahliadol biele svetlo, pomyslel si že sa mu to zazdalo…

Po chrbte mu prebehol mráz smrti, stále si nezvykol na tento pocit. Akosi zúfali , preto aký je, hľadal naďalej odpovede v tme tohto lesa…

Naučil sa , že nič nie je zadarmo, a uvedomil si , že nemá na výber už…

Vkročil…

” Kto si… ”

< To by si mi skôr mala povedať ty… >
< Cítim ťa ale nevídim, počujem… vídi von >

” Ešte nie, pozorujem Vás už dlho… ”

< No dobre , čo teda chceš… >

” Chcem Vás poznať…. ”

< Teraz neviem o kom hovoríš, či o nás alebo o mne… >

” Ja ti tykám… ”

< Takže nás sleduješ… >

” Vaše stopy sú silné… ”

< Hmm, a to som si myslel že sme v utajení >

Sinovy nebolo celkom jasné , prečo sa jej tak príjemne začal otvárať…

< Vidím , že niekto tu zvádza tentoraz mňa… >

Bytôstka sa začervenala, teda skor zabielila ešte príjemnejším jasom, a pomaly vystupovala zo svojeho krytia… bola tak nadhérna , že Sinu sa nevedel rozhodnúť , či má vnímať jej krásu fyzickú či skôr vnútornu. Pomaly sa menila z jasu na bežného človeka, ktorého Sinu dokázal vnímať len pomocou mesačného svitu.

” Aha tam sú srny , dodala… ”

Sinu omámeny, váhal či nepoľaví tentoraz , jednej z mála žien ako bola ona. Vytriezvel, nepoľavil.

< Vidím, že tu nie sme sami , čo sú kurtizáni >
Sinu vedel , že nie je vhodná doba na zbytočné otázky, keď šetko je tak na prvý pohľad pre neho jasné.

< Prosím prími moje pozvanie , do nášho azylu.. >
< Prosím , následuj ma dole tým kopcom… >

Bytôstka sa vzniesla nad zem , ale vzápetí si to rozmyslela a nasledovala Sina pešo, po cestičke za ním , kým nedorazili k chate, a Sinu sa na ňu pozrel milujúcim zrakom, tak ako ona.

” Vidíš, preto som si Vás vybrala… ”

< Sinu sa usmial a cítil obrovskú posilu od tejto krehkej bytôstky… >

( vernosť… )

< Ale ja tu som na to, aby som ťa učila o sexe… >

< Na oplátku ma zas ty naučíš o tej vašej láska, tej ľudskej >
< Veľmi sa mi páči, a niekedy ma tá naša zrádza… >

Sinu si prezeral túto výnimočnú bytôstku a sledoval ako sa jej pomaly prelieva energia z dola smerom hore do srdca.

Už chápal, tak jednoduché ponaučenie…

” Dobre, čo chceš vedieť.. ”

Bytôstka sa zahľadela na neho a verila , že jej stále nedôveruje. Premerala si ho pohľadom a ukázala prstom na srdce, jeho . Jemne sa ho dotkla na hrudi , kde mal duševné srdce.

< Veľa ľudí neverí , že má dušu . To je zlé, veľmi zlé >
< Aj keď hovoria, že ju majú. Celé ich cítenie je mechanické, ty nie si ešte výnimka…. >

< Poď so mnou, podaj mi ruku ! >

< Tade nie !! >

Neskoro , Sinu vzal ruku Bytôstke… nežne jej ju stisol, akoby pohladil

šepol - ” tade, prosím ťa nie… ”

Zmizli v priestore…………a čase….

Zimaul ich kde si vo svojom vnútri začul, chcel byť s nimi a chcel im pomôcť.

Sinu sa ozval do jeho hlavy, a poprosil ho, aby sa k nim nepribližoval…. ” Teraz nie, brat môj… ”

/ Dobre , ako chceš brat môj… /

< Sinu, vezmi ma prosím do vašej jednej kaviarne…. > < vždy som chcela , navštíviť jednu z vašich kaviarní…. >
< Ktorý je rok ? … >

/ Ten istý , zlatíčko… nestihli sme presun…. Stojíme pred mestom…. zlatíčko….vyber si kam pôjdeme…. ale až zajtra, je noc….vyspíme sa u mňa… /
/ Vidím , že ty si s tým zvádzanim , nedáš rady… bude ťa to bolieť srdiečko… zlatíčko…. /

” Sinu………………”

Zaspali…. v náručí…..noci….

( zacelená )

” Volám sa Púštna, zlatíčko… ”

/ netušil som , že sex ti zacelí srdce…. /

” Ale vedel , pôjdeme na tu kávu ?!! ” Smiala sa Púštna…..

/ samozrejme…. / / ale zoberieme aj Zimaula…. /

” Nie, ja sa ho bojím…. /

/ vyzerá , že nie tak ako on teba… /

” Dobre , nevadí , ja som učenlivá…. ”

/ Zoberieme aj Karmu… /

( Karma )

” Sedíš pri stole, hľadíš na Zimaula… ”

/ No a ? /

” Chutí ti káva ? ”

” Neodchádzaj prosím ťa… ”

” Chcem ti niekoho predstaviť. ”

Púštna sa vynorila z po za davu , ako spomalený záber… Pomaly kráčala sebaisto , aj keď sa nových prisediacich celkom bála. . .

” Obávam sa Karma , že budeš musieť odkryť čoho sa sama bojíš , keď si sadne púštna k stolu … ”

Karma kypela hnevom a zlobou , keď si sadla Púštna k stolu . Ani nie tak k nej, skôr pod vplyvom toho čo vyžarovala.
Karma sa nenávistne pozrela na Zimaula a vtedy pochopila .

/ dobre, ale bitku dostaneš Zimaul, na to právom mám… / odišla………………

Púštna sa pozerala plná pochopenia, a jej telo menilo situáciu v jej vnútri na najcitlivejší smútok, aký Zimaul a Sinu videli….

Púštna sa pozrela na Zimaula a Sina.

< Sinu, za chvíľu budem v poriadku… > Sinu neveril…

Pozrel sa jej do tváre, a následne do jej očí. V celom ľahkom zúfalstve, voči nej a zo situácie .
Jej tvár zbelela, až akoby do mŕtva…. Sina striaslo…
Keď to prešlo, jej srdce začalo chladnúť, a keď to Sinu cítil . Postupne chápal , prečo práve ona vstúpila medzi nich…
Púštna sa usmiala akoby z iného sveta, pozerala cez ľadové oči , plné lásky, chladnej lásky….
Sinu už pre seba nepovedal nič…..
Mal pocit , že v ústach rozkusol kúsok ľadu, možno z pohára….

Zimaul, sa na to celý čas pozeral zrádne, a sinu pocítil , že s ním môžu byť ešte problémy… Uchlácholil sa tým, že Zimaul až tak nevie vycítiť….

to čo Sinu cítil….

( Púštna )

” Prečo si prišla… ”

” Odíď…. ”

/ Zavolaj ma, ak budeš chcieť aby som sa vrátila… /

” Ty sa voláš podľa snehu púštna, nie podľa piesku… ”

/ No… /

/ Tak ahoj… /

” Ahoj… ”

Už viem, ako si zcelila moja srdce, to nie len sexom. Konečne som sa pozrel do seba, že som taký chladný, vo vnútri, ako ty. A chýbalo mi moje vlastné prijatie , mojho chladu v mojom srdci….

” Zbohom… ”

Karma priletela za Sinom. A bez okolkov sa ho spýtala.

< Prečo si ju poslal preč… >

” Neviem… ”

< Ty ju miluješ ! >

< Horšie , že ona mňa… >

Púštna sa predierala priestorom a časom vesmíru, srdce ju bolelo , už nesvietilo tak ako kedysi, pálilo ju…
Plakala, pozerala sa do hviezd, ako by jej rozumeli, na chvíľu mala pocit bezmocnosti…. a potom pochopila, ten kúsok ľudského utrpenia…