Marcus_Honorus
zmrd šúpajúci podrážkami
Každosť v kažodennej chvíľke, zrkadlí sa v krivke,
počestnosti dní.
Zabúdam,
akým tlkotom,
hrmí vesmír, vo hviezdnom,
prachu
a v tom tichu,
na striebornej tácke.
A s obrusom,
servírované v ultimátnej láske,
mliečna dráha, má pramálo od milkyway.
Tá čokoláda a jemmná chuť, nemá žiadne čierne diery.
Tá čokoláda je taká čierna a pritom nemá žiadnu chuť.
Ach, oklamali ma,
znova.
Kde je moja čierna,
diera?
Je tu len jedna obrovská žiarivá guľa, ktorá mi páli mozog..
Dátum vloženia 7. 10. 2013 19:10počestnosti dní.
Zabúdam,
akým tlkotom,
hrmí vesmír, vo hviezdnom,
prachu
a v tom tichu,
na striebornej tácke.
A s obrusom,
servírované v ultimátnej láske,
mliečna dráha, má pramálo od milkyway.
Tá čokoláda a jemmná chuť, nemá žiadne čierne diery.
Tá čokoláda je taká čierna a pritom nemá žiadnu chuť.
Ach, oklamali ma,
znova.
Kde je moja čierna,
diera?
Je tu len jedna obrovská žiarivá guľa, ktorá mi páli mozog..
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 2227
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- papilio_ulisses
tú prvvú vetu som čítal veľa krát, kým som sa z nej vymotal, , ale páči sa mi... len neviem či som porozumel všetému. asi mi nepáli teraz večer
8. 10. 2013 21:54 - Marcus_Honorus (napísal autor básne)
Viem čo máš na mysli. také večeri ja mávam často, mal som aj vtedy, keď som písal túto sračku.
9. 10. 2013 22:46 - niektoiny
vazne shit
14. 10. 2013 05:13