Otrávili sa
lietaním bez krídel
otupený tmou
nad mrakmi
lepkavý osud
šúpal sa z kože
ako opitý mlákou sveta
zneli v strunách
po babičke
padali ako obrazy
do studne
zabudnutí
vraj to nemusí
znamenať sud
plný čriev
a semenisko chorôb
Darom bol vietor
a my zostalí
dívali sme sa do nebies
na tú hnilobu
v pretvárke
za zlatý dášť
prilepený na opasku
ako t(r)est
čakám na svoj vzlet
tisíc padlých
ale my zostaneme
sedieť na okraji
oblaky a svet
niečo medzi tým a potom
vo vzduchoprázdne
utopíme myšlienky
prilni
daruj a ži
pravidlá lietania
a pádu
Dátum vloženia 6. 10. 2013 19:56Enžela
Adherencia
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 2153
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- papilio_ulisses
cítim tu krásne opísané sklamanie...., pekné obrazy, páči sa mi
6. 10. 2013 20:44 - Marcus_Honorus
dívali sme sa do nebies
na tú hnilobu- keby si si ešte odpľula, napila sa z vína, vybrala si svoju ruku z môjho vačku a utrela si pusu, bolo by to dokonalé. zvyšok mi nič nehovorí.
7. 10. 2013 18:21 - Enžela (napísal autor básne)
Tak vďaka
10. 10. 2013 17:07 - nickmyname49
prišlo mi to také rozhárané, nejednotné, neplynulé... ale uprieť originalitu ti nemôžem a niektoré tie časti sami o sebe sa mi páčili
11. 10. 2013 13:03