Rozbalujem svoje sebavedomie,
v uvedomelej predstave,že som hoden každej
ktorá o mňa čo i len zakopne.
Trochu nadradené,
viem...
Pýcha má krátke trvanie a pád chutí čoraz častejšie,
ale kto vlastne vníma čo hovorím?
Že dýcham tak vzácne významný,
s obojkom okolo krku a nad perami briliantový.
Priznám sa,
cítim sa,
osudom skúšaný a týmto svetom nedocenený.
Veď Boh mi je svedkom že sám,
dostávam toľko rán,
hrám rolu chlapca s nadkrvou,
čo nenosí meno Adrián.
Tu,kde ma nikto nevníma a tam kde ma nikto necíti,
v relácii o mne donekonečna ...
som ako bumerang,čo vracia sa
a stále a stále
slepo verí si.
Tak prečo len dýcham tak významný?
prečo,kým vo vnútri som bezcenný...
Posledná aktualizácia: 18. 9. 2013 12:03
Dátum vloženia 18. 9. 2013 08:16Daniell.
Adrián
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 2259
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nickmyname49
Trocha prebrúsiť a bolo by to lepšie, ale aj tak celkom fajn
21. 9. 2013 13:38