Basnicky.sk

Vo svetle sviec,ktoré horia pre naše spomienky,
dotýkam sa chvíľ,ktoré pripomínajú všetko čo sme zažili...



Cez letné prázdniny
ako dieťa som behával po trávniku
(u teba doma na dvore)
chytával motýle do ruky
a svet sa zdal taký
skutočný



Stále mám v ušiach tú vetu:
"Jedného dňa z toho Danko môj,vyrastieš."
Hovorila si ju toľkokrát,
no nikdy si nespomenula,že keď sa to stane,
dvere sa zatvoria a ty odídeš.



tak sa dnes pýtam anjelov



Kam vedú schody bez teba?
Kadiaľ sa k tebe dostanem
a prečo ťa Boh chcel mať iba pre seba?


Je tak ťažké zmieriť sa a vydržať,
na mieste spomienok,kde viac objatie nenájdeš,
tou vetou od teba,zhora chceš mi napršať:





" Jedného dňa z toho Danko môj,vyrastieš. "

Posledná aktualizácia: 12. 9. 2013 16:52