Zaspávaš
na slamenom vankúši
a srdce ti hrdúsi
žiaľ.
Vravíš si
"kiežby som ho nepoznala,
kiežby ma on nepoznal"
ale stále váhaš
zabudnúť.
V prítmí
prázdnej izby
zvieraš svoju hruď
kým nohy bežia o pomoc.
A čas len tiká
akoby nič nebolo...
Dátum vloženia 12. 9. 2013 11:10nickmyname49
Zlyhanie
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 2675
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nervaq
Pekne napísané. Nanešťastie som sa v momentálnej situácii s tým trochu stotožnil.
12. 9. 2013 11:40 - Daniell.
"V prítmí
prázdnej izby
zvieraš svoju hruď
kým nohy bežia o pomoc.
A čas len tiká
akoby nič nebolo..."
Táto vybratá časť sa mi páčila.
Trochu by som rozvinul ešte možno tú báseň, viac sa do toho vložil,dal tam niečo nevšedné.
13. 9. 2013 16:05 - Enžela
Mne sa páči výstižná
13. 9. 2013 16:58 - Slave of love
Neskutočné Ako to všetko vieš? Táto vystihla asi všetko (ževraj Kofča ničí zuby, tak teda čaj )
15. 9. 2013 17:13 - Tatianna69
15. 9. 2013 17:33 - ANAKIEN_SELLPREST
ten pocit bezbrannosti... si uz nechcem pamat ... i ked kazdy vsetko vnima, bud podobne alebo inac
19. 9. 2013 07:56 - papilio_ulisses
pekná, mne sa páči.
20. 9. 2013 21:57 - nickmyname49 (napísal autor básne)
Ďakujem vám všetkým za komentáre, bolo ich až nečakane hojne .
Daniell, máš pravdu, že mohla byť aj rozvitejšia, no na ten večer som sa na viac nezmohol
(čaj pre všetkých, zelený )
21. 9. 2013 13:16